Jaskyniari z Plaveckého Podhradia pripravujú stálu expozíciu svojej činnosti a jaskynného výskumu Plaveckého krasu, lokality na rozhraní Bratislavského a Trnavského kraja. Zároveň uvažujú o možnosti trvalejšieho prístupu do najznámejšej jaskyne na tomto území, ktorá sa nachádza pod Plaveckým hradom.

Ilustračné foto

Miestom stálej expozície pod názvom Plavecký kras bude bývalá sýpka v Plaveckom Podhradí. „Od obce sme dostali v roku 2014 tento objekt do prenájmu za symbolickú cenu, odvtedy pracujeme na rekonštrukcii budovy,“ objasnil Marián Grúz z občianskeho združenia Jaskyniari Plavecké Podhradie. Pripomenul, že v Plaveckom krase je asi polovica z približne 300 jaskýň a jaskynných priestorov v Malých Karpatoch. Jaskyniarstvo v Plaveckom krase má dlhú tradíciu, písomné zmienky ho spomínajú už na začiatku 19. storočia. Novodobá história amatérskeho jaskyniarstva sa začala písať priekopníkmi prieskumu Plaveckého krasu v prvej polovici 50. rokov minulého storočia. Plaveckí jaskyniari pôsobia organizovane na tomto území od roku 1972, ako samostatná skupina od roku 1975.

Verejnosť ich pozná najmä prostredníctvom akcií, v ktorých sprístupňujú Plaveckú jaskyňu, najznámejší podzemný priestor Plaveckého krasu. Grúz pripomína, že tento podzemný krasový útvar má hneď tri špecifiká. “V prvom rade je to vôbec prvá sprístupnená jaskyňa na území Slovenska,” upozornil na historické zápisy, ktoré objavenie datujú do roku 1790 a jej sprístupnenie na začiatok 19. storočia. “Je to tiež druhá najteplejšia jaskyňa na Slovensku, kde sa teplota pohybuje okolo 11 až 12 stupňov, a je to hypogénna jaskyňa, teda jaskyňa formovaná nie zhora, ale zdola výstupnými minerálnymi prameňmi, obohatenými o CO2,” vysvetlil jaskyniar.
V súčasnosti podľa jeho slov uvažujú o jej trvalejšom, komplexnejšom sprístupnení. Grúz však upozornil, že si to bude vyžadovať pomerne náročný administratívno-povoľovací proces.

Fanúšikovia jaskýň však majú možnosť celoročne navštíviť napríklad známu Deravú skalu, jaskynný voľne prístupný útvar v Mokrej doline na trase náučného chodníka Plavecký kras. V rámci náučného chodníka môžu vidieť aj krasové závrty, okrúhle zníženiny, vznikajúce postupným rozpustením horniny do podzemia. Niektoré z týchto závrtov boli zároveň pre jaskyniarov vstupnou bránou pri objave krasových jaskýň.


ZeZáhorá modrá