Koľkí z nás vyrastali na filmoch s Pierrom Briceom, Lexom Barkerom či Gojkom Mitićom? Vinnetou a ďalší hrdinovia nás inšpirovali k detským hrám. Na pružnú dlhšiu halúzku – lučište – sme na oba konce priviazali špagát (tetivu) a druhú rovnú tenkú halúzku použili ako šíp. Akí boli na seba hrdí, keď šíp preletel aspoň 2 metre a nebodaj aj smerom, ktorým sme chceli! Asi sme ani netušili, že tvoríme primitívny luk, ktorý sprevádza ľudstvo od staršej doby kamennej, takže vek luku a šípu sa odhaduje na 50 000 rokov.
Priame stredoeurópske luky sa v stredoveku vyrábali z pružných pevných drevín z tisu, brestu, jaseňa, svíbu, bazy či liesky. Lučište (telo luku) malo prierez v tvare písmena D a jeho rovná strana tvorila vnútornú stranu luku. Obvykle boli dlhé od 150 do 200 cm. Ich dĺžka a sila závisela od výšky a telesnej zdatnosti strelca. Drevené šípy bývali dlhé od 80 do 90 cm. Z dôvodu držania smeru letu boli na konci pripevnené mastné pierka a vyrobený zárez na tetivu. Vpredu mali osadené hroty z rôznych materiálov – kameň, rohovina, kov alebo len zabrúsené drevo. Všetko záviselo od zámeru použitia a najmä majetnosti lukostrelca. Tetivy boli spletané z prírodných materiálov – z ľanu, žihľavy (málokto vie, že má veľmi pevné vlákna), konope či zvieracích šliach. Tetivy boli náchylné na rozťahovanie, a preto boli v daždi málo použiteľné. Aby zostalo drevo luku pružné, strelci zakladali tetivu pred použitím a museli ju udržiavať v suchu. Účinný dostrel luku bol okolo 200 m, cielený cca 150 m. V neskoršom stredoveku mali dostrel až 300 m.
Najlepšie repliky primitívnych lukov sú z tisu. Jeho drevo sa chová ako prírodný kompozit. Vonkajšia časť dreva tisu pod kôrou má svetlejšiu farbu a je veľmi ohybná a pružná, vnútorná časť dreva je naopak tmavšia a vyznačuje sa veľkou pevnosťou. Vďaka týmto vlastnostiam má luk veľký švih a zároveň je pevný. Najväčšie nároky na telo luku sú kladené počas náťahu vo vnútornej časti, kde pôsobí enormný tlak. Stredoveké tetivy sú jedinou výnimkou historickej lukostreľby, pri ktorých sa toleruje, že nemusia byť vyrobené z prírodných materiálov, ale nahrádzajú sa syntetickými vláknami.
Dnes nájdete veľa nadšencov lukostreľby ktorí sa snažia ovládnuť streľbu z primitívneho luku. Nie je to vôbec jednoduché. Neveríte? Lučište je úplne hladké, nemá vyznačenú rukoväť a nemá ani žiadnu plôšku (základku), na ktorú by sa šíp položil, vďaka čomu by mal pri výstrele presnejšie vymedzený smer a dráhu letu. Toto sa dosahuje rukou lukostrelca, ktorá drží luk a súčasne tvorí oporu šípu. Ruka je pred poranením preletom pierkami po ruke obvykle chránená koženou rukavicou. Každý milimeter nepresnosti pri výstrele sa na vzdialenejšie terče znásobuje a pri dopade ani nemusí zasiahnuť cieľ. O tom, že títo lukostrelci nie sú žiadne „bábovky“, svedčí aj sila luku, ktorá sa u mužov pohybuje okolo 100 libier. Je to sila, ktorú by sme potrebovali pre zdvihnutie 100-librového závažia jednou rukou. Jedna libra je 0,45359237 kg, takže 100 libier zodpovedá 45,36 kg. Počas tréningu lukostrelec vystrelí cca 100 šípov na terčovnicu. Slušné, čo poviete?
Ak chcete aj vy zažiť nevšednú atmosféru lukostreľby, pridajte sa k nám. Všetky podstatné informácie získate na stránke Lukostreleckého klubu Sagittarius Malacky www.lksagittarius.com.
LK Sagittarius
