Od 1. marca sú na Slovensku štyri nové chránené areály (CHA). Rozhodla o tom vláda Slovenskej republiky. Dva z nich ležia v okrese Malacky, ide o CHA Devínske jazero a CHA Široká.
Obe patria pod Správu Chránenej krajinnej oblasti Záhorie a sú zároveň územím európskeho významu v sústave Natura 2000. V CHA Devínske jazero platí 3. a 5. stupeň územnej ochrany, v CHA Široká platí 2. stupeň územnej ochrany.
Chránený areál Devínske jazero
Ide o jeden z najzachovalejších celkov lužných lesov, siete mŕtvych ramien a zaplavovaných aluviálnych (štvrtohorných) lúk v strednej Európe. Územie je súčasťou záplavového územia rieky Moravy. Je pravidelne zaplavované najmä v jarnom období, a to nielen pri zvýšených prietokoch Moravy, ale aj ako dôsledok spätného vzdutia pri zvýšených prietokoch na Dunaji. Vytvára sa tu tzv. fenomén riečneho jazera, ktorý zadržaním povodňových vôd pôsobí ako prirodzená ochrana širokého okolia pred záplavou.
Žiaľ, ani Devínske jazero sa v minulosti nevyhlo zásahom vodohospodárov, keď napriamením koryta Moravy a vybudovaním protipovodňových hrádzí klesol tok a oblasť sa čiastočne odvodnila. To sa negatívne prejavuje nedostatkom vlahy v pôde nivných lúk pri nízkych hladinách Moravy najmä v letnom a jesennom období. Vytvorenie hrádzí umožnilo v celej nive Moravy premenu tisícov hektárov lúk na ornú pôdu.
Väčšinu územia pokrývajú aluviálne lúky a lužné lesy. Močiarnu a lúčnu vegetáciu tvoria napríklad porasty ostríc, kosatec žltý, bahnička močiarna či graciola lekárska. Z populácií vzácnych a ohrozených druhov sem patria napr. plamienok celistvolistý, kosatec sibírsky a fialka nízka.
Devínske jazero právom patrí medzi významné botanické územia na Slovensku. Porasty drevín tvorené najmä domácimi vŕbovo-topoľovými lesmi (vŕba biela, vŕba krehká, topoľ biely a topoľ čierny) sú prepojené systémom starých ramien Moravy.
Chránený areál Devínske jazero
- rozloha 1268,89 hektára
- leží v katastrálnom území Stupava, Bystrická hora, Mást III, Vysoká pri Morave a Vačková
- jeho vyhlásením zanikla národná prírodná rezervácia Dolný les
Chránený areál Široká
Predstavuje spektrum jedinečných biotopov nespevnených pieskových dún s typickou vegetáciou a živočíšstvom na substráte kyslých kremičitých pieskov. Takéto biotopy sú veľmi vzácne, pretože nové pieskové duny už na Slovensku nevznikajú. V iných oblastiach Slovenska i Záhorskej nížiny sú v podobnom rozsahu zachované iba zriedka.
Vegetáciu viazanú na substrát pieskov tvoria napríklad klinček neskorý, hadomor purpurový, kolenec jarný, kavyľ piesočný a tezdalka piesočná. Zo živočíchov je tu bohaté zastúpenie motýľov (očkáň bielopásy, očkáň metlicový, vretienka smldníková, húseničiar pižmový), chrobákov (najmä vzácny fúzač zavalitý), plazov (jašterica zelená, užovka hladká) a cicavcov, najmä netopierov európskeho významu (netopier Brandtov, netopier fúzatý a netopier hrdzavý).
Veľký význam tejto lokality je práve v obrovskej druhovej rozmanitosti (v porovnaní napríklad s neďalekými hospodárskymi lesmi). Keďže v súčasnosti na nej iba zriedkavo prebieha vojenská prevádzka, lokalita postupne zarastá náletovými drevinami. V dôsledku toho mnohé vzácne biotopy a druhy postupne ustupujú mladinám borovice a inváznym druhom drevín (agát, pajaseň). Je to paradox, práve vojenská činnosť mala pozitívny vplyv na dobrý stav tunajších jedinečných biotopov a druhov.
Chránený areál Široká
- rozloha 203,57 hektára
- leží sa v katastrálnom území Bažantnica
- chráni jeden biotop národného a jeden biotop európskeho významu
Martin Mráz, Správa CHKO Záhorie. Text prešiel redakčnou úpravou.
