Deviata beseda v rámci online podujatia Ave, liber! alebo 12x pútavo o knihách patrila Záhoriu. Do Knižnice Mestského centra kultúry v Malackách prijal pozvanie spisovateľ z neďalekého Jakubova, Jozef Moravčík Jakubovec (občianskym menom Jozef Moravčík).

Projekt pri príležitosti Týždňa slovenských knižníc zorganizovala Asociácia kultúrnych inštitúcií miest a obcí Slovenska v spolupráci s mestskými kultúrnymi centrami (v Malackách, Banskej Bystrici, Hriňovej, Modre, Snine, Detve, Sabinove, Revúcej, Rožňave, Levoči, Hnúšti) a rožňavským Divadlom Actores.

foto MCK

Jozef Moravčík vyrastal v Jakubove, strednú školu vyštudoval v Spišskej Novej Vsi. Časť života strávil v Bratislave a neskôr sa opäť vrátil do Jakubova. Lásku k literatúre získal vďaka rodičom a škole už v detstve. Svoje básničky najprv publikoval v časopisoch pre deti (Slniečko, Ohník, Zornička). Postupom času tieto básne vyšli aj knižne – Alenka v krajine bodliakov, Alenka v krajine oblakov. Práve knihu Alenka v krajine bodliakov považuje autor za „rodinnú knižku“, keďže do nej svojimi ilustráciami prispela jeho dcéra Alenka a dizajn knihy robil jeho syn Andrej. Okrem toho mu vyšli aj dve knihy záhoráckej poézie Hakáčové husle a Hakáčové víno. „Myslím, že je to taký experiment. Ešte nikto niečo také nevydal – toľko záhoráckych básničiek,“ povedal počas besedy J. Moravčík.

Cícim sa byt správnym Záhorákem,“ prezradil spisovateľ. Záhorie má v obľube predovšetkým pre náš špeciálny jazyk, ale má rád aj Záhorákov a Záhoráčky či okolitú prírodu. Väčšinu času trávi v záhrade a stará sa aj o domáce zvieratá. Inšpiráciou pri písaní je mu najmä detstvo, jeho deti a vnúčatá. Ako prezradil, kedysi sa musel na písanie sústrediť, v súčasnosti ho už nič nedokáže vyrušiť. Okrem písania sa venuje aj maľovaniu.

Autor je známy predovšetkým prekladom veselohry Jozefa Gregora Tajovského Ženský zákon do záhoráčtiny. Pôvodne oň požiadal vtedajší režisér Slovenského národného divadla Pavol Haspra brata Jozefa Moravčíka, spisovateľa Štefana Moravčíka. Hru nakoniec prekladali obaja a P. Haspru napokon viac zaujala verzia Jozefa Moravčíka. Následne ju bratia ešte spoločnými silami prepracovali. Na našej prvej divadelnej scéne sa hrala viac ako desať rokov. J. Moravčík do záhoráčtiny upravil aj iné hry, napríklad Shakespearovho Rómea a Júliu pre Záhorácke divadlo v Senici, ale aj inscenáciu Rajda Majda (inšpirovanú románom bratov Mrštíkovcov Rok na dedine), ktorá spolu so záhoráckym Ženským zákonom patrí do repertoáru malackého Divadla na hambálku.

Besedu s J. Moravčíkom viedla Libuša Keraková z malackej knižnice. Ich rozprávanie  spestrila krátkym monológom zo záhoráckej verzie Ženského zákona členka Divadla na hambálku Mária Knotková. Nechýbalo ani čítanie krátkych ukážok z autorovej tvorby (Hakáčové víno, Hakáčové husle, Alenka v krajine bodliakov) v jeho podaní. Spisovateľ dokonca prezradil, že v apríli mu vychádza detská knižná novinka s názvom Hojdali sa ježibaby.

Text: P. Arpášová, foto: MCK


ZeZahora spargla april 2021