Radujú sa z prvej jarnej zeleniny, ktorú už vypravili na cestu k zákazníkom. „Tento rok nás jar prekvapila neobvykle chladným počasím. To, samozrejme, rast našej zeleninky spomaľuje, no nejaká sa už predsa len dá nazbierať,“ hovoria bratia Jaro a Kubo Válkovci, ktorý sa pod značkou Poživeň venujú v Hlbokom pestovaniu zdravej zeleniny a ovocia bez chemických postrekov a umelých hnojív. Ich ciele sú však ambicióznejšie – pracujú na budovaní ekologickej zeleninovej farmy, okolo ktorej budú vysadené ovocné stromy, jedlé kríky a kvetnatá lúka na podporu biodiverzity.
Kedy a vďaka komu vo vás vzklíčil vzťah k pôde a poľnohospodárstvu?
Jaro: Nepohyboval som sa nejako veľmi v tejto oblasti v ranej mladosti, ale starí rodičia mali k pôde a hospodárstvu prirodzený vzťah. Bavilo ma sledovať, ako rastlinky rastú, a keď sa mi prvý raz podarilo vypestovať svoj malý sladký melón zo semienka, mal som už vtedy z toho ohromnú radosť. Silné puto k prírode a hospodárstvu som však začal cítiť až na druhej strane zemegule – vtedy som ľutoval, že som si toho nenechal odmalička vštepovať viac. Po strednej škole som 7 rokov žil a študoval v zahraničí, trochu som cestoval a od roku 2014 som sa pomaly pripravoval na to, čo robím dnes. Začala ma zaujímať permakultúra – dizajn trvale udržateľného hospodárenia a vecí okolo toho. Navštevoval som rôzne prednášky a kurzy, dokonca aj v zahraničí. No a, samozrejme, začal som skúmať vo vlastnej záhrade.
Kubo: Aj na mňa mala asi najväčší vplyv stará mama, s ktorou som ako malý chlapec robil kvetinové záhony a tešil sa s ňou, ako pekne vzchádzajú kvety. Odmalička som cítil prirodzenú lásku ku všetkému živému, dokázal som dlhé hodiny pozorovať mravce, hmyz, a hlavne život slimákov. Chvíľu po škole som šiel navštíviť Jara do Austrálie, kde sme spoločne pocestovali kus zeme, a popritom sme viedli dlhokánske rozhovory na ekologické témy. Tam nám v hlavách skrsla myšlienka o prírode blízkom gazdovaní doma, na Slovensku. Keď som sa vrátil, začal som sa venovať včelám. Časom som sa dostal do výbornej partie Ovocný strom, ktorá pôsobí v Moravskom Lieskovom a venuje sa záchrane a pestovaniu starých odrôd ovocných drevín. To ma úplne pohltilo a ovocinárstvu sa venujem doteraz, spoločne so zeleninovou farmičkou.
Svoju zeleninu a ovocie pestujete ekologickým spôsobom. Čo to znamená a prečo je to pre vás dôležité?
Jaro: Znamená to pestovať v čo najväčšom súlade s prírodou, tak, aby sme život podporovali, nie ho ničili, aby sme životné prostredie chránili, a nie boli preň záťažou. Pre nás je dôležitá zdravá krajina, chceme hospodáriť udržateľne. Myslím, že pre ďalšie generácie je to kriticky dôležité, najmä v tejto dobe.
Kubo: Práve preto sa úplne vyhýbame chemickým postrekom a používaniu umelých hnojív. Pomáhame si ekologickými preparátmi, ktoré sú na základe prírodných olejov a výťažkov z rastlín a mnohé si vieme vyrobiť sami. Veľký dôraz kladieme na to, aby sme vytvorili v záhrade priestor pre čo najväčšiu biodiverzitu. To znamená, že sa snažíme vytvoriť podmienky pre všetok prirodzený život, hlavne rôznych predátorov, ktorí nám pomáhajú zabrániť v premnožení škodcov. Do pôdy dávame veľa organickej hmoty, čím ju oživujeme a robíme úrodnejšou. Používame zelené hnojenie, vysievame kvetnaté pásy, jednoducho sa snažíme podporovať určité vzťahy v prírode, ktoré boli prerušené konvenčným prístupom v poľnohospodárstve.
Záujem o ekologicky dopestovanú zeleninu vás inšpiroval k tomu, že ste svoje produkty začali ponúkať aj iným Vznikol tak projekt Poživeň – debničkový predaj. Ako to celé funguje?
Jaro: Veľmi jednoducho. Podľa sezóny, a teda podľa aktuálnej ponuky, vyskladáme každý týždeň pestrú zeleninovú debničku. Menšiu alebo väčšiu, podľa spotreby konkrétneho odberateľa. Takúto debničku si môže ktokoľvek z blízkeho okolia objednať a vyzdvihnúť na odberných miestach v Senici, u nás v Hlbokom, alebo si ich môže jednoducho objednať cez portál ZeZáhorá, ktorý ho rozváža aj do širšieho okolia. Sezóna sa začína okolo polovice apríla, ale plnohodnotné debničky sa dajú vyskladať až koncom mája – začiatkom júna. A končíme niekedy v novembri, záleží hlavne od počasia.
Kubo: V debničkách sa dá nájsť skoro všetko, čo sa u nás dá dopestovať, od šalátov a reďkoviek cez cukety, hrach, fazuľky, mrkvu, petržlen, rajčiny, papriku a baklažán až po rôzne bylinky či menej známe druhy zeleniny, ako napr. fenikel alebo čínska kapusta pak choi. Minulú sezónu sme boli schopní dodávať približne 40 debničiek týždenne. Radi by sme túto sezónu vyprodukovali omnoho viac zeleniny ako vlani, uvidíme, ako sa nám to podarí a ako nám bude priať počasie a príroda.
Pri tomto systéme však vaše plány nekončia. Začali ste pracovať na vybudovaní farmy…
Jaro: Keďže dopyt po zdravej lokálnej zelenine rastie, chceme trošku rásť aj my. Preto sme kúpili pozemok, kde sme sa rozhodli navrhnúť si a vybudovať zeleninovú mikrofarmu podľa našich predstáv. Aj vďaka podpore ľudí a úspešnom projekte na startlab.sk sa nám to darí a farmičku pomaly budujeme. Okrem toho, že musíme pracovať na tom, aby sa pôda čo najrýchlejšie regenerovala, pracujeme na infraštruktúre, teda budovaní závlahového systému, fóliovníkov, priestoru na umývanie, čistenie a balenie zeleniny, chladiacom a skladovacom priestore a ďalších úlohách.
Kubo: Zatiaľ je to časovo a energicky náročné, ale cítime, že to, čo robíme, má zmysel, a že sa malými krôčikmi posúvame stále ďalej. Chceme, aby naša zeleninová farmička bola priestor, kde sa bude zelenina nielen pestovať, ale kam sa budú môcť ľudia aj prísť pozrieť a overiť si na vlastné oči, čo znamená pestovať ekologicky. Chceme, aby k nám ľudia chodili po inšpiráciu a aby sme boli príkladom pre iných pestovateľov.
Patríte k tým, ktorí nemyslia len na prítomnosť – váš životný štýl a každodenné počínanie má za cieľ urobiť čosi aj pre budúce generácie. Čo všetko pre ne robíte?
Jaro: Snažíme sa oživovať chotár, v ktorom žijeme a pôsobíme. Sme súčasťou občianskeho združenia Prakoreň, ktoré pôsobí v obci Hlboké. Zišlo sa v ňom veľa šikovných ľudí, ktorým záleží na mieste, ktoré ich vychovalo, kde žijú. Sme radi, že aj naša obec je veľmi naklonená výsadbám a podobným aktivitám, zameraným na zlepšenie životného prostredia. S takými ľuďmi je radosť spolupracovať na tom, aby sa charakter chotára zmenil a viac zazelenal. Za sebou máme výsadbu čerešňového stromoradia, rodovej lipovej aleje, výsadbu genofondového ovocného stromoradia popri ceste do osady Zaháj a tento rok sa chystáme na výsadbu morušovej aleje.
Ponuku našich farmárov nájdete TU!
