Galéria nad schodiskom je názov nového výstavného priestoru v Záhorskej galérii J. Mudrocha. Ide o miesto improvizované a dočasné. Na jeseň 2022 pravdepodobne pôjde do rekonštrukcie baroková kaplnka na 1. podlaží a o pár mesiacov skôr (možno i neskôr) sa začne realizácia adaptácie podkrovia na výstavné účely. Takže približne na rok–dva budú výstavné priestory Záhorskej galérie opäť oklieštené.
Galéria nad schodiskom tak bude dočasne pokrývať potreby výtvarníkov. A to až do ukončenia plánovaných rekonštrukcií. Približne v dvoj-trojmesačných intervaloch sa v nej po jednom odprezentujú vizuálni umelci dielom (alebo cyklom diel), ktoré majú presah k svetelnému umeniu – tzv. light-art. Výstavnú koncepciu budem napĺňať spolu s Robom Makarom, ktorého lightboxmi sa tento priestor verejnosti čiastočne otvára. Zámerne hovorím čiastočne, nakoľko celý priestor pivnice musí z bezpečnostných a hygienických dôvodov zostať do realizácie celkovej vlhkostnej sanácie objektu a do úpravy podlahy pre verejnosť zatvorený.
Róbert Makar: Lightboxy /Záhorská galéria Jána Mudrocha v Senici
Kurátor: Roman Popelár
Vernisáž: 20.8.2021 (piatok) o 17:00
Trvanie výstavy: 20.8. – 10.10. 2021
Komorná prezentácia dvoch svietiacich túb Roba Makara (*1970) pochádza zo série už vystavených diel (napr. samostatná výstava LIGHTUBES, Galéria UMELKA, Bratislava, 2018). Jeden z objektov dokonca vystavil aj v Záhorskej galérii (VII. Stretnutie umelcov Záhoria, december 2019 – marec 2020). Čo však pri výstavách typu Salónov, ale aj pri mnohých, tematicky ladených výstavách uniká, je kontext tvorby autora. Makar mal to šťastie, že niekoľko rokov štúdií strávil začiatkom 90. rokov v Paríži – v ateliéri nedávno zosnulého Christiana Boltanskeho, dôležitej osobnosti európskeho konceptuálneho umenia posledných dekád 20. storočia, s nezanedbateľným umeleckým vplyvom v 21. storočí. Som presvedčený, že parížsky pobyt voľnú tvorbu Makara zásadne ovplyvnil. Celoživotne. Zaiste, nejde iba o vplyv Boltanskeho, skôr o stretnutie s filozofiou, historickým a kultúrnym odkazom frankofónneho prostredia. Obdobie vlád F. Mitteranda a J. Chiraca bolo žičlivé rozvoju kultúry vo Francúzsku a porevolučné roky zase otvorené vizuálnym umelcom zo strednej a východnej Európy. Makar túto vlnu využil. Do tvorby implementoval tradičné grafické techniky, svetelné umenie a univerzálne platné textové skratky (slogany) v rôznych jazykoch (hl. francúzštine, nemčine, ale aj v angličtine, slovenčine). Jeho vizuálny jazyk sa stal medzinárodné použiteľný: teda čitateľný pre odbornú i laickú verejnosť. V polovici 90. rokov patril určite k prvým grafikom nastupujúcej generácie, ktorá mala ambíciu presadiť sa v širšom medzinárodnom kontexte. Práca v reklame a ústup od voľnej tvorby však túto ambíciu obmedzili. Napriek tomu autor zostal v povedomí viacerých galeristov v Nemecku i Francúzsku.
Jeho ultraľahké svietiace tuby (či boxy) sú pomyselnými úložnými priestormi myšlienok, odkazov. Prevažne kultúrno-etických a filozofických. Väčšinou sú zhasnuté (na menej dôležitých kolektívnych výstavách ich autor často necháva voľne opreté v kúte, nakoľko ich odkaz sa vie ľahko vytratiť v pretlaku iných exponátov). Na iných výstavách zasvietia, výstražne blikajú alebo ich svietiaci moment sa striedavo zvýrazňuje a utlmuje. Vždy podľa nastavenia. A nielen formálneho. Sú chvíle, kedy apel má zmysel a kedy je zbytočný. V týchto fázach ide o efektívne prepojenie reklamy s filozofiou. Teda presah k pop-artu. Jeho prácu s textom, fontmi písma a svetlom vnímam ako permanentný autorský experiment. Všetky línie sa vrstvia, navzájom prestupujú, avšak odkaz nikdy nezaniká.
Roman Popelár
