Spolupráca archeológov s Policajným zborom priniesla v regióne Trnavského kraja ďalší dôležitý nález v podobe hrobu z obdobia sťahovania národov.
V meste Gbely v okrese Skalica majiteľ pozemku našiel počas kopania základov pre novú garáž ľudskú lebku a ohlásil to polícii. Tá rozšírila miesto nálezu a narazila na ďalšiu ľudskú lebku. Po zistení, že ide o ostatky staršie ako polstoročie, prípad posunula Krajskému pamiatkovému úradu (KPÚ) Trnava. Informoval o tom archeológ KPÚ Matúš Sládok.
„Zistili sme, že v hrobe boli uložené vo vystretej polohe na chrbte dve ženy vo veku 20 až 25 rokov a 25 až 40 rokov, orientované hlavou na západ a nohami na východ. Pochované boli bez šperkov a príloh. Na jednej kostre bola zistená zaujímavá patologická zmena. Kostrč bola výrazne asymetricky postavená. Môže to byť dôsledok posttraumatického stavu, keď kostrč prirástla ku krížovej kosti, napríklad následkom silného narazenia pri páde,“ uviedol Sládok. Hrob datovala rádiokarbónová analýza do obdobia rokov 421 až 541 n. l., ktoré je známe ako obdobie sťahovania národov. Analýzu spolu s ďalšími zabezpečila Prírodovedecká fakulta Univerzity Komenského v Bratislave. Pri náleze spolupracoval aj archeológ Západoslovenského múzea v Trnave a pomáhal aj nálezca a dobrovoľník z Občianskeho združenia Hradiská.
„V období rokov 421 až 541 sídlili na Záhorí zvyšky Kvádov, ale aj Huni, Herulovia, Longobardi a možno aj iné kmene ako Góti a Rugiovia. Z týchto kmeňov sú hroby s viacerými jedincami známe z lokalít prisudzovaných Longobardom, i keď len zriedkavo. Záhorie bolo Longobardmi osídlené v rokoch 488 až 560/568, čím sa predpokladané datovanie hrobu značne zužuje na roky 488 až 541,“ informoval Sládok. Zo Slovenska sú pohrebiskové lokality, pripisované Longobardom, známe zo Zohora, Devínskej Novej Vsi, Bratislavy-Rusoviec, Šamorína a Gáňa.
Pre sťahovanie národov je podľa archeológa KPÚ typické okrem pochovávania zvierat, ľudských jedincov do drevených rakiev a umelého deformovania ľudských lebiek aj súdobé vykrádanie hrobov. „Absencia akýchkoľvek osobných a priložených predmetov v hrobe v Gbeloch a aj narušenie hornej časti trupu jednej kostry napovedá vykradnutiu aj tohto hrobu,“ konštatoval.
Nález hrobu je prvým známym nálezom z tohto obdobia z katastra mesta a málopočetným z bližšieho okolia Gbiel. Keďže sa ľudské kosti našli aj mimo hrobu na viacerých miestach pozemku a vzhľadom na staršie nálezy ľudských kostí z lokality, ktoré neboli archeologicky evidované, hrob takmer určite nie je ojedinelý a nachádza sa tam pohrebisko. „Zároveň podľa nálezov mazanice a početných keramických črepov z nádob z rôznych období praveku a rímskej doby bolo v lokalite aj sídlisko alebo viacero sídlisk,“ doplnil Sládok.
