Barbora Vosátková má 22 rokov a pochádza z Malaciek. Venuje sa športovej disciplíne bikini fitness a má za sebou mimoriadne úspešnú sezónu. Trénuje nielen seba, ale pomáha aj iným.

Po ročnej pauze spôsobenej pandémiou sa vrátila na súťažné pódiá v ešte lepšej forme ako predtým. Po majstrovstvách Európy, na ktorých jej len tesne ušla medailová pozícia, sa nevzdala, vybrala sa na vlastnú päsť na súťaž do Francúzska, a vyhrala. Odvtedy vyhráva jednu súťaž za druhou.

Predstavte nám váš šport. Je iba o činkách a posilňovni?

Robím bikini fitness. Nie je to klasické fitness, je to relatívne nový šport, no rýchlo sa rozvíja. Nie je to len o dvíhaní činiek. Tréning musí byť správne nastavený, aby vystúpili proporcie, ktoré žena musí mať na to, aby uspela. Takisto to nie je šport pre každého. Kto nemá úzky pás, nikdy úspešný nebude. Sú tam skrátka veci, ktoré sa ani prípravou nedajú veľmi ovplyvniť.

Ak chce byť žena úspešná, musí mať predispozíciu. Dôležitá je tiež strava. Niekto si možno myslí, že stačí pozdvíhať  pár činiek, že bikini fitnessky sú predsa také chudé, no nevyhnutnosťou je správna životospráva a príprava, počas ktorej musíme nabrať kvalitnú svalovú hmotu. Takisto pózovanie na podpätkoch musí byť prirodzené, to je neprestávajúci tréning. Strava musí byť presne nastavená. Čo sa týka súťažného pódia, tam ide o celkový dojem. Žena musí byť pekne upravená, make-up, vlasy, upravená pokožka, vhodne zvolené plavky.

Predstúpiť pred ľudí a odprezentovať svoju postavu, tam asi hanblivosť nemá miesto…

Keď som bola malá, asi päťročná, rodičia ma dali na tancovanie. Pri vystúpeniach som bola najradšej niekde vzadu v kúte, najradšej by som na pódium ani nešla. Takisto keď som hrala basketbal a začalo sa fotiť, zastavila som sa, a bolo po hre. Teraz je to už naopak: čím väčšia súťaž, tým viac ma to baví. Chcem ukázať, na čom som tak dlho pracovala a chcem sa odprezentovať čo najlepšie. Je to aj trošku šou.

Prečo basketbal už nie a naopak fitness áno?

S basketbalom som začínala tu v Malackách, no keďže nás v mojom ročníku bolo málo, prešla som ešte počas základnej školy do Slovana Bratislava. Posledné dva roky, čo som sa venovala basketbalu, som hosťovala v Leviciach, potom som odišla do Ameriky študovať na strednú školu. Tam som tiež rok hrala basketbal, no v rámci prípravy sme tam mali aj posilňovňu, a vtedy ma začalo viac baviť cvičenie. Zároveň som mala zdravotný problém, zapálené achilovky, čiže v basketbale som sa už nevedela posúvať ďalej. V cvičení ma zranenia až tak neobmedzovali. Navyše, keď som sa po roku vrátila domov z Ameriky, číslo na váhe bolo vyššie, než bolo pre mňa akceptovateľné, takže aj to bola motivácia začať sa posilňovaniu venovať ešte viac. Dala som si za cieľ dostať svoju váhu pod kontrolu, postaviť sa na pódium a robiť tento šport aj súťažne. Trvalo to nejakých 7 mesiacov tréningu, schudla som 12-13 kíl a svoj cieľ som splnila. Potom som si dala ďalší cieľ a postupne som sa dostala na vyššie úrovne.

Záhorácke rádio 2024 01

Predpokladám, že viac kíl bolo pre americkú stravu.

Určite. Aj keď som nebola ten typ, že potrebujem ochutnať všetky sladkosti, športovala som, ale kalorický príjem je tam skrátka vyšší.

Ktoré sú z vášho pohľadu tie najvýznamnejšie úspechy?

Celý minulý rok som mala pauzu. Domáce súťaže sa veľmi nekonali, skôr tie medzinárodné. Na ne som ale musela byť nominovaná, a to počas minulého roku bolo ťažké. Cítila som, že sa potrebujem zlepšiť, a tak som sa pripravovala na túto jarnú sezónu. Boli majstrovstvá Európy, no počas prípravy som ešte nevedela, či na ne pôjdem. Nomináciu som napokon získala pre kategóriu ženy aj juniorky do 23 rokov. V juniorskej súťaži som bola štvrtá, v ženskej šiesta. Je to celkom pekné umiestnenie, no ja som bola sklamaná. Nechcela som celú náročnú prípravu hodiť do koša a vzdať sa. Týždeň na to bol Diamond Cup vo Francúzsku. Nevedela som, či ísť, či nie. Nakoniec som išla. Bola to pre mňa prelomová súťaž a zároveň prvé víťazstvo. Získala som aj profi kartu a odvtedy som začala vyhrávať.

Čo rozhodlo? Forma bola rovnaká, možno iný prístup, menšie očakávania?

Očakávania neboli žiadne. Išla som s tým, že čo bude, bude, a vyhrala som. Následne som šla na slovenské súťaže, a tie som tiež vyhrala. To už bola taká šnúra.

Aká široká je špička na Slovensku?

Ako kedy. Tým, že sú súťaže bikini fitness rozdelené podľa výšky, väčšinou spájajú viacero kategórií. V mojej kategórii – do 160 cm – sú naozaj kvalitné pretekárky. Na Slovensku má bikini fitness veľmi vysokú úroveň.

Čo všetko musíte urobiť pre to, aby ste sa mohli postaviť na pódium a vyhrávať jednu súťaž za druhou?

V podstate fungujem stále rovnako. Jedlo je rovnaké, je ho však viac, mám vyšší príjem kalórií. Nie som v kalorickom deficite, no snažím sa, aby zmena v sezóne nebola taká drastická. Nie som ten typ, že môžem jesť čokoľvek, musím si dávať pozor na stravu aj mimo sezóny. Pre ženu je dôležité, aby príjem potravy bol dostatočný, lebo keď je kalorický deficit dlhodobý, prejaví sa to na zdraví. Z môjho pohľadu je dôležité nesúťažiť každú sezónu, ale dať si napríklad po jarnej sezóne pauzu a pokračovať opäť až na jar.

Tréningy teraz na jeseň sú iné inak ako napríklad pred dvoma rokmi, keď som potrebovala nabrať svalovú hmotu. Ide skôr o skvalitnenie, v mojej kategórii už nemám veľmi čo naberať.

Koľko času treba tomuto športu denne venovať?

Keď som v príprave na súťaž, sú to hodiny. Napríklad hodinu a pol mám denne silový tréning, polhodinku kardio, plus tréning pózovania. Viac času zaberie aj príprava kvalitného jedla.

A to všetko ráno alebo večer, prípadne fázovo?

Naraz. Prispôsobujem si to podľa toho, ako mám prácu, respektíve školu. Minimálne dve hodiny v posilňovni, tréning póz a príprava, no to mi nezaberie veľa, už mám svoje triky.

Kontrolujete obal každej potraviny, ktorú sa chystáte zjesť?

Áno. Mám kalorické tabuľky, určitý príjem bielkovín, sacharidov či tukov je daný. Toho sa musím držať a jedlo si prispôsobujem. Jem v podstate všetko, no je to o príprave a množstve. Dám si vajíčka či mäso, avšak nie niečo vyprážané. Pri posilňovaní, kulturistike a možno aj fitness sa vynárajú rôzne predstavy o extrémnom prístupe, o dopingu, o tom, že to vlastne ani nie je zdravý životný štýl. Veľa ľudí tak funguje – tí chcú dosiahnuť rýchle výsledky, alebo si nevážia vlastné zdravie a nie sú trpezliví. Mne trvalo štyri roky dostať sa na súčasnú úroveň, a to ešte zďaleka nie som tam, kde chcem byť. Je to o motivácii, stálom tréningu, rozumnom stravovaní a o počúvaní svojho tela.

Keď telo povie, že dnes to nepôjde, dáte si pauzu, alebo plán splníte za každú cenu? 

Keď sa mi až tak nechce, cvičiť idem, ale keď si telo pýta pauzu, radšej idem na masáž, alebo si dám horúci kúpeľ. Nechám telo, nech si oddýchne, pretože na druhý deň môže byť výkon oveľa lepší. Je to individuálne, rozhoduje pocit a skúsenosti.

Aké má ciele Barbora Vosátková? 

Voľakedy som mala cieľ získať profikartu, ale tú už som získala vo Francúzsku – dokonca skôr, než som plánovala. Chcela by som vyhrať majstrovstvá sveta a možno Arnold Classic Europe.

Trénujete už aj ďalších, chcete sa tomu v budúcnosti venovať? 

Uvidíme. Mojou výhodou je, že sa dokážem namotivovať sama. Každý tréning dám úplne naplno, ale aj v bežnom živote robím všetko naplno – či idem na bicykel alebo na turistiku, všetko dávam na výkon.

Pri trénovaní iných je dôležité vedieť sa vžiť do ich situácie. Na začiatok stačí málo: naučiť sa správne dýchanie a správnu techniku, aby si človek neublížil, Nie je pravdou, že po tréningu treba mať svalovicu. Naopak. Dôležité sú dlhodobé ciele. Napríklad si povedať, že za rok chcem odbehnúť desať kilometrov, a postupne sa k tomu v priebehu roka dopracovať.

S Barborou sa rozprával J. Hargaš, rozhovor vyšiel v Malackom hlase


.

INAT Rezanie laserom