Na jeseň v roku 2022 uplynie 650 rokov od povýšenia Skalice na mesto. K tomuto aktu došlo v stredu 6. októbra 1372 na oktávu sviatku sv. Michala Archanjela v Trnave.

Ilustračné foto: Honzovy cesty

Príslušnú listinu vydal uhorský kráľ Ľudovít I. Veľký. Samotný text privilégia je pomerne neobvyklý. Najväčší dôraz je položený na vojenské a obranné aspekty vzhľadom na polohu Skalice na hraniciach s Českým kráľovstvom. Bolo to však v súlade s mestskou politikou panovníckeho rodu Anjouovcov. V texte sa priamo hovorí, že panovník sa rozhodol slobodnú dedinu Skalicu po porade s prelátmi a barónmi „v záujme istejšieho a ľahšieho udržania pohraničia nášho kráľovstva obohnať, zosilniť, opevniť múrmi, násypmi, kamennými stavbami a hradbami“, pričom mešťania a hostia usadení v meste alebo hodlajúci prísť, mali byť oslobodení od kráľovskej dane a iných poplatkov, dokiaľ hradby nebudú dokončené.

Zároveň, ako sami mešťania sľúbili, sú povinní vykopať základy pre hradby, napáliť vápno a nalámať kameň. V privilégiu sa ďalej spomínajú trhové výsady a oslobodenie od tridsiatku a mýta. Zvyšné výsady sú charakterizované len veľmi všeobecnou formulkou, „aby títo naši mešťania a ich potomkovia dosiahli a natrvalo užívali všetky tie slobody, výsady, milosti, zákonné práva a výhody, ktoré už majú iné naše kráľovské mestá“.

Veduta Skalice z tlačených výsledkov volieb skalického magistrátu z roku 1822. Záhorské múzeum v Skalici, Lichardov archív 34. III – D/9.Vydanie privilégia v Trnave nebolo iste náhodné, už i z toho dôvodu, že Trnava ako najstaršie privilegované mesto na území dnešného Slovenska sa stala pre Skalicu tzv. „materským mestom“ a spočiatku radila skalickej mestskej rade na čele s richtárom pri výkone práva.

Hoci takáto voľná formulácia privilégia dávala Skaličanom voľné ruky pri budovaní mesta a užívaní meštianskych práv tunajšími obyvateľmi, mesto prešlo zložitým vývojom a definitívne si status slobodného kráľovského mesta uhájilo až v druhej polovici 16. storočia. Spôsobené to bolo pomerne častými zálohmi, ktorými uhorskí panovníci riešili nedostatok financií. A tak v Skalici namiesto kráľa predstavovali vrchnosť moravskí markgrófi Prokop a Jošt, od roku 1392 Stiborovci, koncom 15. storočia Zápoľskí a v rokoch 1527 – 1568 Žerotínski. Mesto navyše neobchádzali vojnové útrapy, ako obsadenie husitmi v rokoch 1432 – 1434 či pobyt kráľovskej vojenskej posádky po roku 1435. Napriek tomu bola Skalica dobovo vnímaná ako mesto, čo aj potvrdil zákon z roku 1514, prítomnosť na zasadnutiach uhorského snemu v rámci vyslancov slobodných kráľovských miest najneskôr od roku 1541, súdne ukončenie zálohu Žerotínskych v roku 1568 a prijatie do skupiny taverníckych miest v roku 1577.

Richard Drška, Záhorské múzeum Skalica


Haššo Štrk a kameň júl 2022