Mladá herečka Barbora Bezáková (25) dostala príležitosť ukázať sa pred kamerami v úpešnom seriáli Druhá šanca, ktorý aktuálne vysiela Televízia Markíza. Barbora je jedným z výrazných hereckých talentov z Malaciek, ktorý reprezentuje mesto aj za hranicami našej krajiny.

Barbora ako lekárka Lujza Eliášová 

Počas štúdia na gymnáziu pôsobila v našom ochotníckom Divadle na hambálku. V roku 2014 ju prijali na štúdium na Janáčkovu akadémiu múzických umení (JAMU) v Brne. Po skončení štúdia sa stala pevnou súčasťou hereckého ansámblu Divadla F. X. Šaldy v Liberci. Predstavuje sa v hrách Moje první židovské Vánoce, Vražda v Orient expresu, Kráľ Lear a v mnohých ďalších.

Hrať v slovenskom seriáli po boku Jána Koleníka či Vladimíra Kobielskeho a dalších známych hercov, to znie ako sen mladej herečky, ktorý sa stáva skutočnosťou. Je to tak? Snívala si o takom niečom, alebo máš bližšie k činohre?
Keď som bola mladšia, túžila som po tom, že raz budem slávna a chcela som sa dostať do televízie. Počas môjho štúdia na JAMU, som však pochopila, že herectvo je o niečom úplne inom, a nadchla som sa práve pre divadelné herectvo. Po štyroch rokoch v angažmá v divadle som zatúžila vyskúšať si aj nakrúcanie. Príležitosť v projekte TV Markíza prišla v tú pravú chvíľu.

Herci zo seriálu Druhá šanca

V Druhej šanci hráš ambicióznu lekárku Lujzu, ktorá si nikoho nepúšťa k telu. Viac nás však zaujíma, aká si ty. Aká je Barbora Bezáková?
Myslím si, že môj názor na samú seba sa môže dosť líšiť od toho, čo si o mne myslia ostatní. Verím, že som priateľský a nekonfliktný typ človeka. Som spoločenská, ale zároveň mám rada večery, kedy môžem byť len tak sama doma. Bojím sa pavúkov, milujem dobré jedlo a pivo, vo voľnom čase rada spím, prečítam si dobrú knihu, pozriem si dobrý film alebo zahrám playstation s priateľom. Milujem bežky, crossfit a jogu. Nezjem mak, vlašské orechy ani akékoľvek jedlo, v ktorom je koriander.

Seriál sa aktuálne vysiela a nie je tajomstvom, že má veľký úspech. Jeho výroba teda pokračuje. Priblíž nám, čo to pre teba znamená. Koľko nakrúcaš za týždeň? Ako dlho si na „pľaci“? Koľko času máš na učenie textov? Zvykneš s niekým konzultovať odborné lekárske výrazy?

Počet dní, kedy nakrúcame, produkcia prispôsobuje časovým možnostiam hercov. To je obrovská výhoda. Moje divadlo v Liberci je 500 kilometrov od Bratislavy, takže väčšinou nakrúcam celé dni, a to je veľmi náročné. Niekedy sa potom opäť presúvam do Čiech. Texty si deň pred nakrúcaním prečítam a ráno v maskérni zopakujem. Odborné výrazy si vždy „googlim“, aby som vedela, o čom hovorím. Každú scénu však ešte podrobne rozoberáme s režisérom.

Ako herecký talent si ťa iste mnohí Malačania pamätajú už z tvojich teenagerských čias, keď si pôsobila v Divadle mladých na hambálku. Ako si spomínaš na toto obdobie?
Bol to nádherný čas plný smiechu, jedla, inšpirácie, tvorenia…Jeho pozitívny  vplyv vnímam najmä teraz s odstupom času. Okrem zmysluplnej náplne voľného času mi Hambálek dal to najdôležitejšie, a to sú priatelia na celý život. Som šťastná, že v období mojej puberty som mohla robiť to, čo ma baví, s ľuďmi, ktorých mám rada.

Predstavenie Vražda v Orient exprese, Divadlo F. X. Šaldy Liberec. Barbora ako grófka Andrényi.

Hereckým talentom si očarila aj na JAMU v Brne. Prezraď nám niečo zo života na českej škole. Ako si si zvykala na český jazyk? Nemá k nemu záhoráčtina blízko?
Záhoráčtina môže mať naoko veľa spoločného s češtinou. Ale ja som po záhorácky nikdy veľmi nehovorila. Používala som len niekoľko výrazov. Učiť sa v českom jazyku však pre mňa nebolo ťažké z niekoľkých dôvodov. Doma sme veľmi často pozerali filmy v češtine a priamo na škole sa mi spolužiaci a celé okolie poctivo venovali a opravovali moju výslovnosť. Dokonca aj o tretej v noci na pive. Naučiť sa cudzí jazyk bez prízvuku je hlavne o sluchu, a nie o slovách. Mne by ani nenapadlo sa hlásiť do Čiech. Tento nápad mi vnukol až Alfréd Swan (herecký kolega a Barborin priateľ, poznámka autorky). “Veď tam ťa češtinu naučia,”povedal, a tak aj bolo. Naučili. V ročníku som bola jediná Slovenka a dnes už málokto z mojich kolegov zistí, že je to tak.

K hereckému talentu ti Pán Boh nadelil aj talent na spev a tanec. Prezraď nám, čo je projekt NE-klišé, s ktorým sa predstavuješ v Liberci.
Kapela NE-klišé vznikla ako iniciatíva mladých hercov. Ide o unikátnu záležitosť, pretože sa s kolegami striedame v hre na hudobných nástrojoch. V niektorých piesňach hrám na bicie, v iných na basgitaru, na klavír, kachon, alebo spievam. Na prvý koncert, ktorý sa uskutočnil v závere minulého roka, sme si pripravili viac ako 20 piesní, z toho pár aj autorských. Vo februári tohoto roka sme sa predstavili divákom druhýkrát.

 

Alfréd Swan o Barbore:
Barborka Bezáková mi už roky sústavne robí radosť. Začalo sa to, keď som si ju všimol v predstaveniach Štúdia mladých Divadla na hambálku súc strhávaný zanietením, temperamentom a šikovnosťou mladých ľudí. Všestranne talentovaná Barborka sa neskôr začala objavovať aj v dospeláckych predstaveniach Divadla na hambálku a ja ako pozorovateľ a občasný spolupracovník hlavne pri umeleckých prednesoch smerujúcich k víťazstvám na Hviezdoslavovom Kubíne som predpokladal, že dievčina so slávnym akronymom BéBé sa vyberie na umeleckú dráhu. Videl som na nej, že chce byť herečkou…

Nedávno som sa dozvedel, že ju obsadili do peknej postavy v TV seriáli Druhá šanca, kde sa zhodou okolností objavili v jednom dieli traja herci z Malaciek (Zuzka Norisová, Stano Král a Barborka Bezáková). Teší ma aj to, že Barborka sa mi so všetkým telefonicky pochváli. Ja veľmi nesledujem televízne seriály, ale Druhú šancu si nenechám ujsť. Barborka tam má peknú rolu a skvele zapadla do partie mladých vynikajúcich hercov, ktorých som dovtedy nepoznal a spolu so skúsenými harcovníkmi prispievajú ku kvalite tohto seriálu. Videl som ju hrať už aj v češtine aj v slovenčine (po rokoch na Morave) a chyby na jej výkonoch nenachádzam. Len tak ďalej, BéBé!“

 

Beáta Reifová, režisérka Divadla Falangír
Ako si spomínate na Barboru ako malackú ochotnícku divadelníčku?
Celkom dobre si pamätám na prvé stretnutie s asi osemročným „počiernym“ okatým dievčaťom vo dverách spoločenského domu. Okamžite sa stala pevnou súčasťou výnimočného ročníka: Denis Šatan, Kristína a Karolína Reifové, Jana Laceková, Laura Olexová, Jakub Lepiš, Romana Pavlačičová, Kika Rypáková, Filip Prosňák, Marek Menke, neskôr aj Denis Farkaš, Denisa Fialová, Erik Husár, Feri Vrablec, Boris Schneider, Tereza Kralovičová, Dominik Jastrábek… Spolu sa podieľali na množstve predstavení: Nedajme sa Malačané, Danka a Janka, Casting, Jožko Púčik, Radúz a Mahuliena, Bársjak a ďalšie. Dnes ťahajú k tridsiatke, ukončili štúdiá, nachádzajú sa profesne a zakladajú si rodiny. Môže sa zdať, že idem „zoširoka“, no Barbora bola v tejto dobrej spoločnosti nielen výrazným talentom a atraktívnou slečnou, ale najmä pevným sceľujúcim tímovým hráčom. Esenciálnou bytosťou. Je preto prirodzené, že sú viac-menej vzájomne dodnes v kontakte virtuálne, na káve (ale skôr s výdatným apetítom pri gurmánskych špecialitách), pri rodinných návštevách, ale aj pri spolupráci na spoločných projektoch (podcast Milenials). Na Barboru sme sa spoločne boli pozrieť aj v Brne, na predstavenia počas štúdia na JAMU. Jej účinkovanie v seriáli Druhá šanca je pre všetkých zadosťučinením, pretože o Barborinom hereckom talente nebolo nikdy pochýb, naopak, má prajné okolie aj pre svoju povahu, je jednoducho od podstaty dobrý človek.

„Barbora bola v tejto dobrej spoločnosti nielen výrazným talentom a atraktívnou slečnou, ale najmä pevným sceľujúcim tímovým hráčom. Esenciálnou bytosťou.“ B. Reifová

Vkladali ste už vtedy do nej svoje nádeje a verili, že sa bude raz herectvom živiť?Z Barborinej účasti v divadle som sa veľmi tešila. Prinášala so sebou chuť tvoriť, energiu a zábavu, čo je veľmi vzácne. Priznám sa ale, že som ju od herectva aj odhovárala. Okrem nespochybniteľného talentu bola totiž aj výbornou študentkou a mohla sa uplatniť aj v mnohých iných profesiách. K herectvu by sa, pri svojom nasadení, dostala tak či tak. Keď sa však rozhodla, snažili sme sa jej pomôcť pri prípravách na prijímacie skúšky. O pomoc som poprosila aj nášho Fredyho Swana, s ktorým mimoriadne rada spolupracujem pri prednesových, hereckých i dramaturgických zámeroch.

Záber z predstavenia Semafor – kabaret plný slávnych piesní Jiřího Suchého a Jiřího Šlitra. Barbora v strede v oranžových šatách.

Čo by ste jej poradili a možno i popriali do profesijného aj súkromného života?
Radiť si vôbec netrúfam, nevidím ani dôvod, Barbora má vo veciach jasno.

Poprajem však veľmi rada: veľa lásky, porozumenia a podpory nielen v pracovnom, ale i súkromnom živote. Prajem inšpirujúce a hlboké spolupráce a jedinečné herecké príležitosti – pre šťastie v duši, pre pocit naplnenia. 

 

Rozhovor pripravila N. Jánošová, Foto: archív J. Koleníka, archív Divadla F. X. Šaldy (P. Neubert), archív B. Reifovej, archív mestských médií


Trnavské Rádio Radosť počúvať