Na každom centimetri povrchu nášho tela a slizníc sa nachádza približne milión baktérií. Je to desaťkrát viac mikroorganizmov,  ako máme ľudských buniek. Podobne ako je to u odtlačkov prstov, aj z hľadiska zastúpenia bežnej flóry je každý jedinec unikátom. Tento bakteriálny komplex  pomáha pri trávení, stimuluje imunitu organizmu a tvorbu protilátok. Zdravému človeku neškodí, naopak, má schopnosť s ním spolupracovať tak, aby to bolo obojstranne prospešné.

laborantka Oddelenia klinickej mikrobiológie Fakultnej nemocnice AGEL Skalica Lenka Liščáková

Bežná flóra sa nachádza na koži a v určitých úsekoch dýchacieho, močovo-pohlavného a najmä črevného traktu. Najväčšie a najrozmanitejšie osídlenie je v hrubom čreve a ústnej dutine. Veľký rozdiel ja napríklad medzi podpazuším, priestorom medzi prstami, lakťovou jamkou alebo dlaňou. V iných lokalitách ľudského tela  (krv, mozgovomiechový mok, vnútorné orgány) sa nenachádzajú žiadne baktérie, čiže sú fyziologicky sterilné. Bežná flóra ovplyvňuje naše fyziologické funkcie, peristaltiku čriev, vstrebávanie živín, štiepenie cukrov, vlákniny. Podieľa sa na syntéze vitamínov B a K a taktiež bráni v raste škodlivých baktérií. Stimuluje imunitu a tvorbu protilátok.

Koža a sliznice dieťaťa sú počas vnútromaternicového vývoja sterilné. Osídľovanie sa začína počas pôrodu, teda prechodom cez pôrodné cesty matky, ďalej sa vyvíja kontaktom s nemocničným personálom, rodinou, dotýkaním, umývaním, postupným prijímaním  stravy a tekutín, dýchaním. Pokračuje tiež tvorbou hormónov v období puberty.

Na bežnú flóru vplýva najmä vek a zdravotný stav človeka, a tiež to, či užíva antibiotické, hormonálne, cytostatické alebo iné lieky. Určitý dopad má aj spôsob stravovania a hygiena. Ľudia žijúci v odlišných zemepisných miestach (Afrika, Ázia) môžu mať odlišné zloženie bežnej flóry. „Zaujímavosťou je, že aj zvieratá majú svoje typické bakteriálne osídlenie. Napríklad v črevnom trakte hydiny sa nachádza salmonela, na čo treba pamätať pri spracovaní mäsa a vajec, lebo u človeka spôsobuje hnačkovité ochorenie s rôzne závažným stavom,“ poukázala na špecifiká bakteriálneho komplexu u zvierat laborantka Oddelenia klinickej mikrobiológie Fakultnej nemocnice AGEL Skalica Lenka Liščáková a doplnila: „Ťažké zápalové infekcie rán sa môžu objaviť napríklad po uhryznutí psom, ktorí majú bežne v ústnej dutine baktériu s názvom Pasteurella multocida, čo je ľudský patogén.“

V mnohých prípadoch je rovnováha bežnej flóry narušená. Antibiotika sú látky, ktorých účinok je namierený  na zlikvidovanie baktérií, avšak popri škodlivých druhoch môžu byť usmrtené zároveň aj tie prospešné. Vtedy je utlmená ich ochranná funkcia a otvára sa voľné pole pôsobnosti napríklad pre vírusy alebo kvasinky, na ktoré antibiotiká neúčinkujú. Preto je nutné k antibiotickej liečbe pristupovať vždy na základe odporúčania lekára.

O škodlivosti bežnej flóry sa dá hovoriť v prípadoch, keď príde k premnoženiu niektorých druhov baktérií na úkor iných – tzv. nerovnováha alebo ak sa mikroorganizmy dostanú zo svojej „bezpečnej“ lokality na iné miesto. „Napríklad bežná flóra reprodukčného systému matky môže byť počas pôrodu rizikovým faktorom pre novorodenca. Tiež naopak, do pohlavných alebo močových ústrojov ženy sa ľahko zanesie baktéria osídľujúca črevný trakt, čo je vzhľadom na anatomické pomery dosť časté. Komplikácie môžu nastať najmä u ľudí so závažným ochorením, operácii, transplantácii a iných zákrokoch, kedy je oslabená imunita,“ uvádza laborantka Lenka Liščáková.

Najjednoduchší spôsob, ako podporiť  osídlenie našich slizníc prospešnými baktériami je napríklad konzumácia kyslomliečnych výrobkov, ktoré majú priaznivý vplyv na činnosť tráviaceho traktu. Na ženskú intímnu hygienu sú vhodné prípravky s kyslým pH. V každom prípade treba vážne poruchy mikrobiómu konzultovať individuálne s odborným lekárom.

Záhorí.sk informovala hovorkyňa skupiny AGEL Martina Pavliková


Trnasvke radio – Ranna show