Pri príležitosti Svetového dňa epilepsie, ktorý si pripomíname 26. marca, lekárka detskej neurologickej ambulancie a primárka pediatrie vo Fakultnej nemocnici AGEL Skalica MUDr. Erika Vávriková v rozhovore uviedla, aké sú mechanizmy vzniku a prejavy ochorenia u detí.

Lekárka detskej neurologickej ambulancie a primárka pediatrie vo Fakultnej nemocnici AGEL Skalica MUDr. Erika Vávriková

Okrem špecifík diagnostiky a liečby epilepsie poskytla návod, ako sa zachovať v prípade, že sa človek ocitne v situácii, kedy treba poskytnúť prvú pomoc osobe s epileptickým záchvatom.  

 

  1. Čo je epilepsia?

Epilepsia je pomerne časté, chronické neurologické ochorenie u detí a adolescentov.  Až 70 % dospelých s epilepsiou malo svoj prvý záchvat v prvých dvadsiatich rokoch života. Epilepsia je ochorenie, pri ktorom opakovane vzniká náhla porucha mozgových funkcií. Táto sa prejaví vo forme epileptického záchvatu rôzneho charakteru. Porucha funkcií pri jednom záchvate nie je trvalá, ale ak sa opakuje, dochádza k postupnému poškodzovaniu mozgu. Dôležite je uvedomiť si, že následkom pôsobenia rôznych vonkajších a vnútorných faktorov môže epileptický záchvat vzniknúť aj v neepileptickom mozgu.

 

  1. Čo vyvoláva epileptický záchvat? Je to dedičné ochorenie?

Neexistuje  len jeden mechanizmus zodpovedný za vznik epileptickej aktivity. Dnes je známe, že sa jedná o poruchy na bunkovej úrovni. Veľmi zjednodušene ide o poruchy elektrickej aktivity na úrovni bunkových membrán. Poruchy môžu byť v dôsledku narušenia transportu kladne a záporne nabitých molekúl, v dôsledku nadmernej aktivity stimulačných molekúl, tzv. nerotransmitterov alebo nedostatočnej aktivity tlmiacich (inhibičných) molekúl. Príčinou epilepsie tak môžu byť zmeny spôsobené vývojovou chybou mozgu alebo poruchou prekrvenia niektorej jeho časti. Ochorenie môže vzniknúť po úraze hlavy alebo infekcii, ktorá postihla niektorú časť mozgu, osobitú kategóriu tvoria nádory mozgu. Dnes už sú známe typy epilepsie, ktoré majú známu genetickú príčinu, u ktorých vieme lokalizovať poškodenie DNA na konkrétnom mieste a určiť tak, či poškodenie vzniklo ako nové alebo je zdedené od rodičov, u ktorých sa nemuselo prejaviť.

Príčinou epilepsie môžu byť vývojová chyba mozgu, porucha prekrvenia niektorej jeho časti, ochorenie môže vzniknúť po úraze hlavy alebo infekcii

  1. Je pravde, že epilepsia je duševná choroba?

Epilepsia je chronické – dlhotrvajúce ochorenie, ktoré pri nedostatočnej liečbe významným spôsobom ovplyvňuje mozgové funkcie. Zvlášť výrazné je to u malých detí, ak záchvatová aktivita nastupuje v prvých mesiacoch života, kedy, ako vieme, do prvého roku života prebieha extrémne rýchly psychomotorický vývin. Nedostatočne kompenzovaná epilepsia u detí spôsobuje spomalenie vývoja  psychomotoriky, ovplyvňuje  vývin reči a školské schopnosti. Môže narúšať spánok, pri záchvate môže dôjsť k úrazu, najvážnejšou komplikáciou je úmrtie.

 

  1. Aké sú príznaky epilepsie?

Príznaky epilepsie môžu byť veľmi rozmanité, niekedy na prvý pohľad ani nemusia byť považované za záchvat.  Strach vyvoláva najmä  tzv. „Grand mal“ – veľký záchvat s poruchou vedomia, kedy človek spadne, najprv je vystretý,  oči má otvorené, ale nereaguje a potom nastupujú zášklby končatín. Postihnutý človek nedýcha alebo len chrčí, môže zmeniť farbu v tvári – omodrie, sliní, dochádza k pomočeniu alebo odchodu stolice. Po odznení záchvatu si postihnutý nič nepamätá, môže mať pohryzený jazyk, býva zmätený a má potrebu spať.

Okrem tohto dramatického záchvatu sa epilepsia môže prejaviť ako jemné zášklby niektorých svalov alebo končatín. U detí sú častejšie stavy kedy dieťa akoby nereaguje, nevníma ale nemá žiadny pohybový prejav.  Niekedy sa jedná len o atypické pohyby očí alebo jazyka. Porucha vedomia nemusí byť jednoznačná. Rozdiely sú aj v dĺžke trvania záchvatov. Môže to byť len  pár sekúnd, niekedy  sa  opakujú v sériách za sebou alebo trvajú dlhšie, väčšinou 1-2 minúty. Nebezpečný je stav, kedy sa vedomie neobnoví dlhšie ako 15 minút. Hovoríme o  epileptickom stave – status epilepticus, ktorý môže vážne ohroziť zdravie a život.

 

  1. Aké vyšetrenia musia podstúpiť pacienti s epilepsiou?

Vyšetrenia musia byť komplexné. V prvom rade je to podrobná anamnéza, snažíme sa čo najviac  upresniť charakter záchvatu, jeho začiatok, priebeh, trvanie a sprievodné prejavy. Potom nasleduje kompletné klinické neurologické vyšetrenie. Cieľom je odhaliť odchýlky vo funkcii jednotlivých periférnych nervov a mozgu ako celku. Nasledujú pomocné vyšetrenia, ktoré zahŕňajú základné laboratórne testy vrátane toxikologického vyšetrenia. Pri pátraní po príčinách epilepsie môžeme doplniť metabolické a genetické vyšetrenie. Veľmi dôležité je EEG vyšetrenie – elektroencefalografické vyšetrenie, kedy zaznamenávame elektrickú aktivitu mozgu a na základe odchýlok vieme určiť, či sa jedná o epilepsiu alebo nie. Dôležité sú zobrazovacie vyšetrenia CT a MRI mozgu, pri ktorých  vieme odhaliť zobraziteľné zmeny – krvácanie, vývojové chyby, nádory, zápaly a pod.

 

  1. Ako sa epilepsia lieči?

Liečba epilepsie musí byť komplexná. Nevyhnutná je  správna diagnostika, určenie typu epilepsie a jej príčiny. Základom ja farmakoterapia. Používame lieky – antiepileptiká podľa typu epilepsie. Cieľom je liečiť jedným preparátom  v čo najnižšej  účinnej dávke,  aby sme minimalizovali riziko nežiadúcich účinkov a dosiahli  stav bez záchvatov. Nutné je dodržiavanie správnej životosprávy najmä dostatok  kvalitného nočného spánku.  Podľa typu epilepsie a rozsahu zmien alebo poškodenia, ktoré vyvolala, sa liečby  môže zúčastniť neurochirug, psychológ, psychiater alebo  fyzioterapeut. Nevyhnutná je aj pomoc rodinám,  najmä pri vážnom postihnutí, kedy je nutná aj podpora v oblasti sociálnych vecí. Relatívnou novinkou sú rôzne pacientske organizácie a Centrá včasnej intervencie.

 

  1. Ako mám postupovať v prítomnosti človeka, ktorý dostal epileptický záchvat?

Je treba si uvedomiť, že veľký záchvat  trvá približne 2 minúty. Prvá pomoc je relatívne jednoduchá. Najdôležitejšie je zbaviť sa strachu a zachovať chladnú hlavu. Z okolia postihnutého odstránime všetko o čo by sa mohol poraniť a podložíme postihnutému hlavu niečím mäkkým a uvoľníme odev na krku. Neotvárame ústa ani tam nič nevkladáme, nebránime kŕčom. Pri výraznom slinení, zvracaní alebo krvácaní v ústach otočíme hlavu a celé telo na bok. Po odznení záchvatu necháme postihnutého v polohe na boku, overíme, či sa obnovilo dýchanie. Voláme tiesňovú linku 155 a ak sa neobnovilo dýchanie, zahájime kardio-pulmonálnu resuscitáciu.

 

  1. Koľko pacientov ročne navštívi Vašu ambulanciu?

Detská neurologická ambulancia skalickej nemocnice s režimom ordinačných hodín tri dni v týždni vykoná ročne 2200 vyšetrení. Poskytované služby zahŕňajú klinické neurologické vyšetrenie, USG vyšetrenie mozgu cez veľkú fontanelu a v spolupráci s neurologickým oddelením nemocnice aj EEG a EMG vyšetrenia. Ročne ju navštívi okolo 900 detí vo veku od narodenia do dovŕšeného 19 roku veku, vrátane predčasne nerodených detí. Aktuálne evidujeme 63 detí s epilepsiou.

 


Trnasvke radio – Ranna show