Počas 15. až 17.marca sa konali písomné maturity roku 2022. Pre mnohých dospelých boli tieto dni ako všetky ostatné, no pre viac ako 40 tisíc študentov tomu tak nebolo. Pre nich boli prvým krokom v skúške dospelosti.

Autor je študentom cirkevného gymnázia v Malackách a tohtoročným maturantom.

Viac ako 40 tisíc študentov prešlo spolu obdobím covidu. Viac ako 40-tisíc študentov absolvovalo „vieme aké“ dištančné vzdelávanie, ktoré tí, ktorí pre nich maturitné skúšky pripravovali, nikdy nezažili. K „pohodliu a efektívnosti“ dištančného vzdelávania sa pridružili časté celotriedne alebo individuálne karantény, lockdowny… – jednoducho „ideálne“ podmienky na prípravu na maturity.

Viac ako 40 tisíc študentov zasadlo napriek náročnému predmaturitnému obdobiu 15. marca do lavíc pripravených písať štandardizované testy a slohy. Nikto z nich sa vonkoncom nechcel zbaviť povinnosti, nikto z nich nechcel maturitu zadarmo. Aké prekvapenie však prišlo, keď po opakovaní téz o prihliadaní na covidové štúdium študenti pred sebou objavili testy bez úprav vyplývajúcich z náročného obdobia!
Na Slovensku bežná prax: týždeň pred maturitami „sa to ošetrí“ zverejnením upozornenia, že na maturitách 2022 budú použité testy z roku 2020. A študenti? Oklamaní? Skôr sklamaní. Leniví študenti, ktorým sa nechce učiť – také je povedomie….

Ja spolu so spolužiakmi nášho gymnázia sme mali výhodu, ktorá bola signifikantnou – dištančné vzdelávanie prebiehalo u nás na vysokej úrovni. Podľa riadneho rozvrhu, pravidelne, aj keď cez monitory počítačov a notebookov. Nie každý stredoškolák mal túto, v maturitnom období závideniahodnú možnosť.

Ministerstvo okrem 15-minútového „džentlmentského“ predĺženia administrácie testov pristúpilo k ďalšiemu opatreniu – maturitné testy boli vopred kontrolované pedagógmi stredných škôl a ukážky, resp. otázky boli prispôsobené dištančnému vzdelávaniu. Zaznelo z jednej z tlačoviek. Dovolíte otázku: „A čo teda kontrolovali – pravopis?“(No…emotikony nepoužívam rád!)

Napriek sklamaniu, smútku, hnevu či rozpakom z testového prekvapenia som aj ja, jeden z viac ako 40 tisíc študentov, vedel, že sa musím zotaviť, pretože ďalšie dni ma čakali ďalšie skúšky. Bojovať bolo treba ďalej. My tu, v laviciach, Ukrajinci doma na Ukrajine. Paralela, ktorá mi prebehla hlavou.

15. až 17. marec bol pre viac ako 40 tisíc študentov skúškou dospelosti a cennou lekciou do budúcnosti. Do tej budúcnosti, v ktorej by sa sľuby a frázy mohli meniť na realitu, v ktorej by sa slovo profesionalita mohlo začať objavovať medzi základnými charakteristikami v portfóliu našich budúcich životopisov.

Chcem sa prihovoriť vám, pedagógovia, dospelí, zodpovední… Neberte to, čo tu popisujem ako drámu, prosím. Skúste sa iba vžiť do našich pocitov: dva roky počúvame o podpore, o pochopení náročného obdobia pre študenta, o pomoci…, ale nakoniec sa dočkáme opaku. Ak sa vám podarilo aspoň na chvíľku pocítiť niečo definovateľné ako nepríjemné, tak ste pochopili náš cieľ. Možno sme boli naivní, to k mladosti patrí. Získali sme prvú cennú lekciu.

Milí spolužiaci, verím v nás! Viem, že sa dokážeme spojiť a ukázať, že sme inteligentní, že nie sme leniví a dokážeme to na ústnej maturite. Možno nás bude skúšať stres, únava či vyhorenie, ale zvládneme to. Nie kvôli druhým, ale kvôli nám a našej budúcnosti.

Matúš Dudáš
študent cirkevného gymnázia v Malackách


Haššo Štrk a kameň júl 2022