„Je na nás, ako dokážeme chrániť svoje najvnútornejšie vnútro pred vplyvmi moderných démonov. Každý by mal byť opatrný, ak niekoho vpúšťa do svojho súkromia.“
/Autor je študentom cirkevného gymnázia v Malackách a tohtoročným maturantom./
Myšlienka, ktorou som začal túto esej, patrí Jánovi Johanidesovi, slovenskému prozaikovi a esejistovi. Zaujalo ma slovné spojenie moderný démon. Kto alebo čo je vlastne ten moderný démon? Ohrozujú nás? Ak áno, čím? Ohrozenie je individuálne a pre každého iné.
Moderným démonom sa môže rozumieť ohrozenie spoločnosti čoraz rýchlejšou modernizáciou a digitalizáciou. Mnoho ľudí čoraz častejšie žije vo virtuálnej realite a spoločnosť sa mení a funguje čoraz viac online. Počas trvania svetovej pandémie je skvelou vecou to, že sa môžeme stretávať aj bez osobného stretnutie a predídeme riziku nákazy. No priateľstvá a vzťahy nielen medzi partnermi na diaľku prekonávajú krízu a často strácame blízku dušu, pretože cez telefón častokrát nevieme vytušiť, či je duchom prítomná, alebo necítime atmosféru, fluidum, ktoré vyžaruje. Keď ste v priamom v kontakte, tak viete vycítiť jeho/jej pocity a viete ako sa zachovať. Alebo ako reagovať a čo robiť, keď tvár na obrazovke je smutná, potrebuje objatie, podporu, pozornosť. To sa virtuálne nedá. Preto socializácia musí zostať taká, akú ju poznáme. Človek jednoducho potrebuje priamy kontakt, tak sme nastavení, nedokážeme sa nijako zameniť. Chválabohu…
Záleží aj na dobe, v ktorej žijeme. Pre každú generáciu je démonom niečo iné. Pre našich starých rodičov to bola vojna. Nevedeli, čo ich čaká na ďalší deň, nie to ešte o mesiac či rok. Pojem budúcnosť bol niečím nejasným a neistým. Každý z nás počul z rozprávania priebeh ich životov. Potom žili v dobe socializmu a ŠtB. Môj dedo mi rozprával, ako v sedel v krčme s kamarátmi a jeden z nich povedal, že režim je na houby a Gustáv Husák je idiot (pre zachovanie akej-takej slušnosti sú tieto nadávky eufemizmom). Hneď ráno pri nástupe do práce ho zobrali a už ho nikdy nevideli. Možno hral frajera. No iný je príbeh o tom, ako kamaráti na život a na smrť na seba bonzovali. Len preto, aby si zabezpečili pohodlnejší život, budúcnosť, možno kúsok moci. Je toto ten démon, ktorý myslel Ján Johanides?
Moderným démonom môže byť netrpezlivosť a neúcta voči druhým. To je v poslednej dobe časté. Dnes temer každý niekoho osočuje, uráža a dáva mu rôzne prezývky, spoločnosť sa drobí a polarizuje. Každý má dnes názor na všetko aj na to, o čom nemá poznatky a skúsenosti, a nerešpektuje názory druhých. Ten jeho je správny a jediný pravdivý. Arogancia, surovosť, slovné násilie. Nekultúrnosť, neznalosť jazyka. Ale úžasný prostriedok na komunikáciu v rukách. Milan Rúfus upozorňoval, že sloboda nie je možnosť vynadať komukoľvek kedykoľvek na námestí. Sloboda je ťah za pravdou a jej sestrou je múdrosť. Tieto hodnoty dnes široko spektrálne v spoločnosti absentujú. Hrabeme pre seba a sme schopní obetovať kamarátstvo a morálku za zachovanie statusu, pohodlia, teraz dokonca za zachovanie vlastného života alebo aj pocit dôležitosti. Aj toto je hrozba, o ktorej hovorí Johanides…
A čelíme iným hroznám. Vy viete, aké myslím. Vojna, nespravodlivosť, nečestnosť, dehumanizácia, klamstvá, tajná. Tie nás ovplyvňujú. Naše myslenie, naše konanie, našu náladu, naše životy. Vplývajú aj na teba, nech sa im všemožne brániš. Neujdeš im. Musíme im čeliť. Každý musíme čeliť nášmu egu najprv, nie prstom ukazovať na druhých. Smietku v oku druhého vidíš, ale brvno vo vlastnom nie. Tak nejak to je v biblii. Všade, kam sa dnes pozrieme, je negatívne naladené ako čierno-biela fotka. No život by nemal byť čierno-biely. Mal by byť plný farieb, túžob, snov, pokusov, elánu. Výhier i prehier. Bez nich to nejde. Ani bez pádov. Život sa zdá častokrát krutý a na nevydržanie. Snažme sa zachovať si v sebe radosť, darovať ju svetu. Vidieť farby, pestrosť, vedieť, čo sú hodnoty a kde a ako ich hľadať.
Matúš Dudáš
Autor je študentom cirkevného gymnázia v Malackách a tohtoročným maturantom.
