V období horúčav, keď je organizmus vystavený vysokým teplotám a nedostatku tekutín, v horšom prípade aj zvýšenej fyzickej záťaži, dochádza často k prehrievaniu organizmu. Telo na zvýšenú telesnú teplotu reaguje najprv potením. Dlhotrvajúca dehydratácia vedie veľmi často k zdravotným ťažkostiam, ktoré riešenie si vyžaduje zásah lekára.
Uplynulých 10 dní, kedy Slovákov trápili mimoriadne vysoké teploty, ošetrili na Urgentnom príjme Fakultnej nemocnice AGEL Skalica desiatky pacientov po kolapsovom stave alebo s kolapsom v dôsledku prehriatia organizmu. Vedúci lekár Urgentného príjmu skalickej nemocnice chirurg MUDr. Ivan Slovianyn zhodnotil obdobie horúčav z hľadiska ošetrení na urgentnom príjme a poskytol účinné rady, ako predchádzať stavom prehriatia.
Na zvýšenú telesnú teplotu reaguje telo zvýšeným potením. Veľká dehydratácia vedie následne k zníženiu krvného tlaku, čo sa prejavuje bolesťami hlavy, závratmi, malátnosťou, nevoľnosťou až krátkodobou poruchou vedomia a občas aj zvracaním. Dehydratácia spôsobuje, že v obličkách dochádza k tvorbe iba malého množstva moču, s ktorým sa nedostatočne odstraňujú odpadové produkty metabolizmu, čo následne zhoršuje celkové zdravie. U seniorov dochádza k zahusteniu krvi, čo môže viesť k trombózam, infarktom a pod.
Aj na Urgentnom príjme (UP) skalickej nemocnice ošetrili počas uplynulého obdobia horúčav desiatky pacientov s prejavmi malátnosti, ospalosti, bolesťami hlavy, závratmi aj pokolapsovými úrazmi rôzneho charakteru. „Najčastejšie išlo o osamotených seniorov, ktorí nedodržiavajú pitný režim a osoby po požití alkoholických nápojov,“ špecifikoval okolnosti, za ktorých najčastejšie dochádzalo k zhoršeniu zdravotného stavu vedúci lekár UP skalickej nemocnice MUDr. Ivan Slovianyn, podľa ktorého sú počas horúčav najviac ohrozenými skupinami pacienti s kardiovaskulárnymi ťažkosťami (hypertonici, kardiaci), pacienti s obezitou, astmatici, ľudia s mentálnymi ochoreniami a tí, ktorí užívajú napr. diuretiká alebo lieky na vysoký krvný tlak. Rizikovou skupinou z tohto pohľadu sú aj deti, tehotné ženy a dojčiace mamičky.
Horúčavy si vyžiadali v skalickej nemocnici denne jeden až dva výjazdy záchranárov k osobám s kolapsovými stavmi. Väčšina týchto stavov bola zvládnutá na mieste posádkou záchrannej zdravotnej služby alebo ambulantne, a to vrátane krátkodobého odsledovania a tekutinovej rehydratácie pacientov na expektačnom lôžku UP. Dôvodom pre ústavnú liečbu boli v tejto súvislosti horúčavami podnietené komplikácie základného chronického ochorenia a v zriedkavých prípadoch akútne komplikácie typu infarkt myokardu, mozgová príhoda a trauma po úraze. „Každému pacientovi vyžadujúcemu hospitalizáciu pre ťažkosti súvisiace zo zvýšenou teplotou vonkajšieho prostredia, bola poskytnutá náležitá zdravotná starostlivosť,“ uviedol MUDr. Slovianyn s tým, že napriek náročnej personálnej situácii a redukovaný počet lôžok na oddelení vnútorného lekárstva počas letných mesiacov je lôžková starostlivosť poskytovaná aj v čase horúčav bez obmedzení.
Najväčší pozor z hľadiska veku by si podľa vedúceho lekára UP mali dávať staršie osoby, tehotné a kojace mamičky. Aby sa vyhli stavom prehriatia, odporúča sa všetkým v čase horúčav dodržiavať predovšetkým pitný režim. Neodporúčajú sa sladené perlivé a vysoko mineralizovane nápoje, ako aj alkoholické nápoje. „Odporúča sa prijímať tekutiny v menších dávkach a častejšie, rovnomerne počas celého dňa, približne 1,5 – 2,5 litra. Najvhodnejšia je pitná voda. Pri výbere pramenitých minerálnych vôd je potrebná opatrnosť, aby sa nezvyšoval príjem sodíka. Vo vyššom veku je zvýšená potreba vitamínov a antioxidantov, preto výber vhodných nápojov treba prispôsobiť konkrétnemu zdravotnému stavu osoby a vonkajším podmienkam,“ špecifikoval pitný režim MUDr. Slovianyn s odporúčaním, že starším ľuďom, ktorí nepociťujú taký smäd, sa odporúča tzv. „optické pitie“, čo znamená to, že ráno treba nachystať do fľaše potrebné množstvo vody na celý deň a počas dňa sa postupne uvedený objem aj vypije. Nedostatok tekutín sa môže doplniť neprisladenými ovocnými a zeleninovými šťavami, nesladeným čajom z ovocia či byliniek.
Mimoriadne účinné v čase horúčav je prispôsobenie zotrvania osoby na slnku vonkajšej teplote a podľa možnosti vhodné plánovanie pobytu a aktivít vonku. Odporúča sa dodržiavať čas siesty tak ako majú zaužívané južanské národy, v čase od 11.00 do 16:00 hod sa vyhýbať priamemu slnečnému žiareniu a pri opaľovaní si chrániť pokožku kozmetikou s vysokým UV faktorom. Pri regulácii telesnej teploty pomáha aj oblečenie, klíma alebo sprcha. “Najvhodnejšie je nachádzať sa v čase horúčav v klimatizovaných priestoroch, pričom rozdiel medzi vonkajšou a vnútornou teplotou by nemal presiahnuť 5 až 7 stupňov Celzia. Príliš chladný byt môže tiež spôsobiť teplotný šok,“ odporučil vhodný spôsob ochladzovania MUDr. Slovianyn a doplnil: „Pomáha pitie chladených nápojov aj častejšie sprchovanie alebo kúpanie v bazéne. Sprchovanie treba začať s teplejšou vodou a prechádzať na vlažnú s tým, že začína sa od chodidiel a postupuje sa hore. Vhodné oblečenie je tiež veľmi dôležité. Malo by byť jednovrstvové, vyrobené z prírodných materiálov a nemala by chýbať pokrývka hlavy. Nevhodný spôsob ochladenia je určite zníženie teploty pri skoku do vody, v chladnej sprche alebo pitie ľadových nápojov.“
