Kaplnka v malackom kaštieli poodhalila tajomstvá

„Je možné, že keď sa tu stretneme a budeme sa o tejto téme baviť o desať rokov, budú tie informácie nie úplne iné, ale čiastočne áno,“ hovorí v úvode prednášky Martin Macejka. Každá nová informácia, či už v podobe rozprávania pamätníkov, výskumov alebo odbornej literatúry postupne rozširuje vedomosti tímu malackých historikov o miestnej zámockej kaplnke. Chýbajú však pálffyovské pramene, ktoré by presne odpovedali na otázky historikov. Samotný kaštieľ už stál v prvej polovici 17. storočia. Zmienky o kaplnke máme však až približne o sto rokov neskôr. Najstaršia priama zmienka pochádza z roku 1756, kedy prebehla vo farnosti kanonická vizitácia. Bola to oficiálna návšteva vyššieho cirkevného predstaveného. Okrem kontroly organizácie a náboženského i sociálneho života sa počas nej spisuje aj protokol, ktorý eviduje zistené informácie. Podľa Martina Macejku sa však omše v zámku konali už v roku 1739. Doslovná zmienka o kaplnke sa však vtedy ešte neuvádza.

Prvé informácie o existencii zamurovanej kaplnky sa na verejnosť dostali v lete 2007. Na jeseň toho roku celý kaštieľ od františkánov odkúpilo mesto a začalo s postupnými úpravami. V stene, za ktorou sa skrývala kaplnka, boli podľa fotografie len otvory, no k zbúraniu priečok a stropu došlo až v roku 2016.

Omše, svadby, ale aj bohoslužby pri iných príležitostiach. Na to sa v čase Pálffyovcov využívala kaplnka. Klasika, poviete si. Vydávala sa v nej grófka Geraldína Pálffyová za grófa Júliusa Károlyiho (1881) a grófka Paula Pálffyová za grófa Rudolfa Kinského (1892). Dlhé roky ju Pálffyovci využívali na súkromné účely. Až na sklonku ich prebývania v Malackách ju za špecifických podmienok sprístupnili napríklad ľuďom z Rádku.

     

Typickému účelu sa kaplnka nevyhla ani po tom, čo kaštieľ prešiel do rúk františkánov. V 30. – 40. rokoch ju využívali napríklad študenti františkánskeho gymnázia. Práve z éry františkánov pochádza ornamentová výzdoba, ktorú môžeme badať v kaplnke i dnes.

Komplikovanejšia situácia pre kaplnku nastala až po druhej svetovej vojne. V 50. rokoch sídlili v zámku istý čas vojaci. Podľa ústne podanej informácie vtedy slúžil priestor ako sklad mäsa. Prelom 50. a 60. rokov mal znamenať koniec kaplnky. Pozostatky prežili len vďaka zamurovaniu oltára. Potom sa celá miestnosť predelila a namiesto priestoru s vysokým stropom vzniklo druhé podlažie. Zároveň sa vybudovali priečky a vytvorilo sa tak viac miestností, ktoré využívala nemocnica. V prízemnej časti kaplnky sa nachádzala gerontológia. Na tomto oddelení sa lekári zaoberali procesom starnutia a ochoreniami s ním súvisiacimi.

Prednášajúci Martin Macejka si aj zaspomínal na časy nemocnice v kaštieli. Presne do priestorov niekdajšej kaplnky chodieval ako chlapec, pretože tam pracoval jeho otec. V tom čase sa však o existencii kaplnky nevedelo. Do spomínania sa zapojilo v záverečnej diskusii aj obecenstvo. Zároveň sa na záver prednášky načrtli aj možnosti ďalších reštaurátorských prác. Projektová dokumentácia je pripravená od roku 2019. Mesto teda má záujem o obnovenie kaplnky, chýbajú však financie. Kedy sa nájdu finančné zdroje zatiaľ nie je známe.

     

Podujatie sa konalo v rámci malackého Kultúrneho leta. Organizovalo ho Múzeum Michala Tillnera a Mestské centrum kultúry. Finančne ho podporil Bratislavský samosprávny kraj. Na ďalšie historicky ladené podujatie sa môžete tešiť už budúci utorok 26. júla o 18.00 h. Do kaštieľa príde o Podobách a príbehoch Pálffyovcov 1. polovice 18. storočia porozprávať Ingrid Halászová.