Cena elektriny je jedným z faktorov, ktorý zásadným spôsobom ovplyvňuje aj konečné ceny vodného a stočného. Pre TASR to uviedli z Bratislavskej vodárenskej spoločnosti (BVS) s tým, že vodárenské spoločnosti opakovane upozorňovali na potrebu riešiť tento problém.
“Do dnešného dňa ale BVS nemá od štátu žiadny návrh, ako bude cena elektriny pre strategické podniky regulovaná,” uviedol pre TASR hovorca BVS Peter Podstupka.
Celkový dosah nových cien bude podľa jeho slov možné odhadnúť až po uzavretí súťaží na ceny elektriny a zároveň predstavení opatrení, ktoré sa podľa mediálnych informácií chystá prijať vláda.
Východoslovenská vodárenská spoločnosť (VVS) žiada o zastropovanie cien aj pre vodárenský sektor. Pripomína, že vodárenské spoločnosti potrebujú elektrickú energiu pri všetkých procesoch dodávky pitnej vody, ako aj čistenia odpadových vôd. Na distribúciu sú zas potrebné vysokovýkonné čerpadlá, ktoré fungujú na elektrickú energiu.
Predseda Dozornej rady VVS Stanislav Hreha doplnil, že ak by nedošlo zo strany ÚRSO k zvýšeniu cien za vodné a stočné, vodárenské spoločnosti nebudú môcť fungovať. “Preto žiadame zodpovedných, aby došlo aj pre vodárenský sektor k zastropovaniu cien, aby na elektrickú, umelo vytvorenú bublinu nedoplácali obyvatelia Slovenska,” dodal.
Ministerstvo hospodárstva a ministerstvo financií na otázky TASR zatiaľ nereagovali. Rezort financií začiatkom septembra vyhlásil, že vláda predloží komplexný balík opatrení na boj s vysokými cenami energií a ich stabilizáciu pre všetky zložky spoločnosti. Teda nielen pre občanov, ale aj pre podnikateľov a verejnú správu.
Vláda v stredu (21. 9.) schválila novelu zákona o energetike, ktorá posilňuje kompetencie štátu v stave energetickej núdze. Ceny elektriny a plynu v situácii núdzového stavu má napríklad určovať vláda nariadením. Premiér Eduard Heger (OĽANO) a minister hospodárstva Karel Hirman sa po rokovaní zhodli, že novela je len plánom B a krajným riešením.