Rozšíril sa nám tu taký nešvár. Ľuďom sa neodporúča mať blbú náladu. Hnevať sa na šéfa a smútok? Pche! Tak to by ste si už ozaj čosi dovolili! Odpoveďou na všetky problémy má byť pozitívne myslenie. Všetkého dobrého však veľa škodí a z nadmiery pozitívneho myslenia sa dá tiež ochorieť.

„Mysli pozitívne! Hlavu hore! Byť šťastný je tvoje rozhodnutie! Šťastie sa rodí v tvojej mysli! Každý úder je šanca a výzva, hlavne tomu nepodliehaj a ber to z tej lepšej stránky! Smútok a hnev ťa oberajú o energiu! Najmä si nepripúšťaj žiadne negatívne myšlienky!“ A čo takto jednu po papuli?

Schopnosť myslieť pozitívne sa, samozrejme, cení a obdareným uľahčuje život. Prirodzene veselí a pozitívni ľudia sú podľa početných štúdií spokojnejší a menej náchylní na rôzne ochorenia. To však platí iba v prípade, že priestor dostávajú aj iné emócie, ktoré k nám patria od nepamäti.

Pojmom „toxická pozitivita“ sa označuje nastavenie, kedy človek vedome a často za asistencie samozvaných motivátorov potláča svoje emócie a urputne sa snaží ich nahradiť pozitívnym myslením.

Deje sa tak však často aj bez toho, že by sme si to uvedomovali už len vďaka tomu, že denne konzumujeme všetky tie vyškerené bezchybné životy na sociálnej sieti. Toxická pozitivita si tak postupne vydláždila cestičku do našich životov a stala sa jednou z charakteristických čŕt dnešnej spoločnosti.  Čo je na tom celom vlastne zle a kedy je pozitivity príliš?

Umrel ti škrečok? Ber to z tej lepšej stránky…
Každému, komu už raz niekto umrel, sa určite dostalo aj takejto útechy: „Ber to z tej lepšej stránky! Aspoň už sa netrápi!“ Ľudia pri takýchto udalostiach často zabúdajú, že „mlčeti je zlato“ a keď nevedia, čo by povedali, trepú nezmysly. Možno by si aj zakrepčili na škrečkovom hrobe, len aby vás rozveselili.

Pravda je taká, že máte nárok na všetky emócie, ktoré sú so stratou blízkeho spojené. Bez ohľadu na to, či vám zomrel rodič, kamarát, životná láska alebo škrečok. Potláčanie emócií ako sú smútok, sklamanie či hnev a krvopotné sa upínanie na hľadanie pozitivity pôsobia duši a telu ešte väčší stres. Potvrdzujú to závery vedeckých štúdií zameraných na umelo vyvolávanú pozitivitu, ktoré sa robia už od roku 2006.

Otroci dobrej nálady
Na našu duševnú pohodu môže tiež negatívne vplývať neustála snaha „mať dobrú náladu“. Výskum okolo vedeckého tímu Iris Maussovej v roku 2011 na skupine dobrovoľníkov vykonal pokus, pri ktorom časť testovaných dostala za úlohu vedome pracovať na pocitoch vlastného šťastia a dobrej nálady.

Táto časť testovaných však nakoniec vo výslednom hodnotení nebola schopná šťastie precítiť tak intenzívne, ako kontrolná skupina testovaných, ktorí prežívali bežnú škálu emócií. Prvá skupina kládla na usmernenie svojich emócií jednoducho príliš veľký dôraz a keď nebola schopná intenzívneho prežitku šťastia, boli zo svojho výkonu sklamaní, čo viedlo k ich postupnej frustrácii.

A presne tak to funguje aj v skutočnom živote. Ak si necháme vsugerovať myšlienku, že musíme byť neustále šťastní a svoje okolie neotravovať blbými náladami, vyvíjame sami na seba neprirodzený tlak. Podľa zistení z roku 2014 dokonca existuje súvis medzi neustálym pachtením sa za šťastím a rozvinutím depresie. Potvrdil to aj výskum holandského psychológa Egona Dejonckheera. V roku 2022 spolu so svojím tímom testoval 7443 ľudí zo 40 krajín sveta a výsledky porovnával so svetovým indexom šťastia (World Happiness Index).

Zistil, že ľudia z krajín s vysokým indexom šťastia pociťovali oveľa väčší tlak cítiť sa šťastnými, pretože opak si spájajú s nižšou životnou úrovňou. Závery štúdie teda poukázali na to, že vysoká celonárodná úroveň šťastia môže byť pre jednotlivcov dokonca škodlivá, pretože im podsúva, že mať negatívne pocity v tejto „šťastnej“ krajine nie je žiaduce.

Od toxickej k neutrálnej
Rozdiel medzi toxickou a neutrálnou pozitivitou spočíva v zmene perspektívy nazerania na problém. Kým toxická pozitivita sa snaží pocity s ním spojené pochovať pod nánosom cukrovej vaty a vedome im odopiera dať voľný priebeh, neutrálna pozitivita pracuje s ich akceptáciou.

Pripúšťa existenciu problému aj všetky pocity, ktoré ho sprevádzajú, nazerá však na nich ako na dočasné a pominuteľné. V niektorých prípadoch dokonca vedci považujú za užitočné pracovať s tzv. katastrofickými scenármi – pripustiť, aké negatívne dôsledky môže situácia alebo problém mať a vopred sa snažiť nájsť k nim riešenie.

Mať nervy v kýbli je (občas) normálne
Keď sa na niekoho hneváme, môže to signalizovať, že mu je potrebné vytýčiť nejaké hranice, keď cítime strach, telo nám signalizuje nebezpečenstvo a spúšťa sebaobranné mechanizmy. To všetko je veľmi dôležité precítiť, aby sme fungovali sami so sebou v súlade.

Až vám teda blbá nálada najbližšie zaklope na dušičku, otvorte jej doširoka náruč a povedzte: „Vitaj! Dlho sme sa nevideli!“ A ponúknite jej napríklad šálku voňavého bylinného či ovocného čaju z našej lekárne. Nebojte sa prežívať celú plejádu emócií a vyhýbajte sa toxickej pozitivite. Koniec koncov, nie sme roboti a mať občas nervy v kýbli je úplne normálne.


Trnasvke radio – Ranna show