Každý migrant, ktorý je v schengenskom priestore, je nevyhostiteľný a budeme si ho navzájom posúvať. A skôr či neskôr sa do Nemecka dostanú. Uviedol počas návštevy stanového mestečka v Kútoch v okrese Senica k situácii na hranici medzi Českou a Slovenskou republikou prezident Policajného zboru SR Štefan Hamran.
„Zhodli sme sa s ostatnými policajnými prezidentmi a navrhneme tri riešenia. Po prvé, masívne posilniť v rámci celej Európskej únie ochranu vonkajšej hranice. Po druhé, posilniť spoločné hliadky na maďarskej hranici so Srbskom, lebo tam vieme zachytiť tých, ktorí sa cez túto hranicu dostanú a eskortovať ich mimo priestor EÚ. Tretím opatrením je konečne ‚zapriahnuť‘ FRONTEX, keď zaň všetci platíme viac ako 600 miliónov eur ročne,“ uviedol Hamran.
V Rakúsku majú 70 000 žiadostí o azyl. „Slovensko malo za 12 rokov 4260 žiadostí o azyl. My sme jednoznačne tranzitnou krajinou, ale máme povinnosť sa o týchto ľudí postarať. Za mesiac, čo tu fungujeme, migračný úrad nedostal ani jedinú žiadosť o azyl,“ informoval riaditeľ Migračného úradu Ministerstva vnútra SR Ján Orlovský.
Mimovládne organizácie sa zapojili aj do komunikácie so samosprávami, keďže tie nemajú skúsenosti s migráciou a bolo potrebné priblížiť azylové právo jednotlivým zástupcom samospráv. „Je dôležité si uvedomiť, že Európska únia, ktorej súčasťou je aj Slovensko, vytvára priestor slobody, bezpečnosti a spravodlivosti. EÚ prijíma zákony, ktoré musí aj Slovensko rešpektovať. V prípade aktuálnych migrantov ide najmä o obyvateľov Sýrie. Ak aj nejde o azyl, majú právo na doplnkovú ochranu, čo je forma medzinárodnej ochrany. Ide o ochranu pred vážnym bezprávím v prípade osôb, ktoré pochádzajú z krajín, kde prebieha vojnový konflikt,“ doplnila za mimovládne organizácie Miroslava Mittelmannová.
„V stanovom tábore, ale aj v stanoch, je čisto, majú tam poriadok. Kontrolovali sme toalety, lebo niektoré typy chorôb spoznáte už podľa vône. Predpokladáme, že stanové mestečko sa zatvorí do dvoch, najneskôr do troch týždňov. Predpokladáme totiž, že migranti prestanú chodiť. Oni to majú vyrátané. Aby sa stihli dostať tam, kam chcú, do zimy,“ uviedol profesor Vladimír Krčméry.
