Cenu slobody Antona Srholca udelil Trnavský samosprávny kraj po štvrtýkrát pri príležitosti 17. novembra, Dňa boja za slobodu a demokraciu. Získalo ju päť osobností za ich mimoriadny prínos k ochrane ľudských práv, k upevneniu demokracie a právneho štátu a za prejavy občianskej statočnosti.

foto TTSK

Medzi ocenenými je prvý ponovembrový minister kultúry a občiansky aktivista Ladislav Snopko, trnavská rodáčka a fotografka, ktorá prežila holokaust, Dita Ziss, a aj politický analytik a občiansky aktivista Grigorij Mesežnikov. Cenu im memoriam získal Károly Tóth a básnik, dramatik a redaktor Rádia Slobodná Európa Rudolf Skukálek. Galavečer sa uskutočnil vo štvrtok 1. decembra 2022 v Divadle Jána Palárika v Trnave.

„Sme presvedčení, že dlh voči dejinám vrátane tých moderných treba splácať aktívne. To znamená, napríklad, vážiť si statočné osobnosti a inšpiratívnych ľudí, ktorí sa nám prihovárajú prostredníctvom svojich príbehov. V tejto súvislosti udeľujeme Cenu slobody Antona Srholca. Už po štvrtýkrát je vyjadrením našej hlbokej úcty, vďačnosti a rešpektu. Zároveň aj vyjadrením záväzku k hlbšej reflexii o našej prítomnosti a o tom, aký svet zanechávame budúcim generáciám,“ uviedol trnavský župan Jozef Viskupič.

Pálfyovci Knihy.Zahori

Ladislav Snopko sa narodil v roku 1949 a v období demokratickej transformácie na Slovensku pôsobil ako verejný činiteľ. V revolučných dňoch roku 1989 bol jedným zo zakladajúcich členov hnutia Verejnosť proti násiliu. Spoluorganizoval pochod pod heslom „Ahoj, Európa,“ počas ktorého 10. decembra 1989 prešli tisíce Bratislavčanov cez otvorenú Železnú oponu do Rakúska. Od roku 1996 sa aktívne venuje rozvoju a organizovaniu kultúrneho života v Bratislave a Prahe.

Ocenenou bola aj Dita Ziss, ktorá sa narodila v roku 1938. Počas druhej svetovej vojny sa jej rodine podarilo vyhnúť deportáciám do koncentračných táborov. V snahe zachrániť dcéru pred smrťou ju ako trojročnú rodičia dali do sirotinca v Modre, neskôr ju tajne previezli do Maďarska, kde sa jej na čas ujala miestna rodina a časom sa opäť stretla s rodinou. Po skončení vojny sa vrátila na Slovensko a do roku 1968 žila v Trnave. Následne emigrovala do Izraela.

Cenu slobody Antona Srholca si prevzal aj politický analytik, občiansky aktivista a prezident Inštitútu pre verejné otázky (IVO) Grigorij Mesežnikov. Zaoberá sa analýzou trendov slovenskej spoločnosti a politiky. Aktívne sa podieľa aj na tvorbe verejného diskurzu, pričom kontinuálne obhajuje demokratické a európske hodnoty. Ako jeden z mála predvídal zámery Ruska napadnúť Ukrajinu na jar roku 2022. Venuje sa aj pomoci utečencom vojnou na Ukrajine.

Cenu im memoriam získal Károly Tóth, zakladateľ Fórum inštitútu pre výskum menšín v Šamoríne. Tóth sa narodil v roku 1959 a patril medzi najvýznamnejších maďarských intelektuálov a verejných činiteľov na Slovensku. Bol jednou z dôležitých postáv demokratickej transformácie i vedeckého života u nás. Zároveň zosobňoval snahu o nájdenie konsenzuálneho riešenia nielen v otázke uplatňovania ľudských a menšinových práv, ale aj v budovaní slovensko-maďarských vzťahov.

Cenu im memoriam za známeho básnika a dramatika Rudolfa Skukálka prevzala jeho dcéra Žofia Tholtová. Skukálek je rodákom z Trnavy, kde sa narodil v roku 1931. Študoval psychológiu, filozofiu a históriu na filozofickej fakulte v Brne a v Bratislave. Už v prvej polovici 50. rokov publikoval svoje texty. Pracoval v redakciách viacerých novín a časopisov. V máji 1968 svoje názory verejne vyjadril vystúpením na zjazde Zväzu slovenských spisovateľov, čím sa dostal do nemilosti režimu a prenasledovala ho Štátna bezpečnosť (ŠtB). V novembri 1968 sa rozhodol emigrovať a od roku 1972 pôsobil v Rádiu Slobodná Európa. ŠtB vo februári 1981 spáchala v štúdiu rádia atentát, pri ktorom utrpel vážne zranenia, ktorými bol poznačený do konca života.

Cena slobody nesie meno Antona Srholca, ktorý bol celoživotne spojený s Trnavským krajom. Bol rodákom zo Skalice, štúdium absolvoval na gymnáziu v Šaštíne. Za jeho pokus prekročenia rieky Morava strávil niekoľko mesiacov vo vyšetrovacej väzbe v Leopoldove, neskôr nútene pracoval v uránových baniach. Po Nežnej revolúcii pomáhal ľuďom bez domova. Svojim postojom k životu sa stal symbolom viery v človeka a boja za náboženské a politické práva a slobody.


.

BM: Ustekana sobota