V roku 2017 bola SLOVENSKÁ ĽUDOVÁ MAJOLIKA zapísaná do reprezentatívneho zoznamu nehmotného kultúrneho dedičstva Slovenska. Vzory starých majstrov v keramike sú stále vysoko aktuálne a nepoužívajú sa len v keramike, ale i v odevnom priemysle.
Existujú dokonca krásne kolekcie šperkov so vzormi MAJOLIKA. Pôvod tejto keramiky však nie je slovenský. Je to dedičstvo HABÁNOV, nemecky hovoriaceho obyvateľstva, ktoré sa usadilo pred takmer 500 rokmi na území dnešného Slovenska. Na Záhorí prevažne vo Velkých Levároch, Sobotišti a v Moravskom Svätom Jáne.
Čo je obzvlášť zaujímavé? Práve v tomto bode, pri vzore majolikovej keramiky sa stretávajú hutteritské, korutánske a slovenské dejiny.
Teraz sa pravdepodobne pýtate: Čo má slovenská keramika spoločné s Korutánskom v Rakúsku? Čo majú habáni spoločné s Korutánskom a čo zasa habáni s hutteritmi? Takže po poriadku.
Niektoré priezviská hutteritov žijúcich dnes v severnej Amerike nesú stopy korutánskej histórie. Okolo roku 1700 opustili korutánski protestanti z oblasti Spittal an der Drau svoj domov a vybrali sa na východ. Počuli, že tam ďaleko od milovanej vlasti existuje miesto, kde by mala byť sloboda vierovyznania.
Neviem, či si to dnes vieme predstaviť, aké dôležitú úlohu hralo vtedy náboženstvo v ľudskom živote. Môžeme len matne hádať, keď zvážime, že ľudia boli ochotní smerovať k neistej budúcnosti, zanechať svoj domov a majetok pre hľadanie slobody. A tak sa na začiatku 18. storočia usadili protestanti z Korutánska v Sedmohradsku, vtedajšom krajnom okraji habsburskej monarchie (dnes Rumunsko). Tu v slobodnej krajine, ďaleko od domova, stretli malú skupinku hutteritov, ďalšiu nemecky hovoriacu skupinu, s ktorou ich spájal podobný osud.
Rovnako ako protestanti z Korutánska, aj hutteriti si chceli zachovať svoje vierovyznanie. Práve preň boli na Morave a na Slovensku od roku 1620 prenasledovaní a nútení opustiť svoj domov. Korutánci boli nadšení z hutteritskej (novokrsteneckej) viery, dali sa pokrstiť a žili od polovice 18. storočia v hutteritskej kommunite. Niektorí autori píšu, že Korutánci nielen rozšírili komunitu hutteritov, ale ju aj svojim príchodom zachránili pred zánikom. Tak či onak, Korutánci sa stali hutteritskými bratmi a sestrami. A hutteriti dnes majú nielenže aj korutánske priezviská ako Kleinsasser, Hofer a Waldner, ale v ich jazyku je lingvisticky dokazaný i vplyv korutánskeho nárečia.
Ale v začiatkoch 18.storočia to bolo už druhýkrát v histórii, čo sa Korutánci a hutteriti stretli na európskej pôde. Teraz späť k majolike. Späť k habánom. Späť k prvému stretnutiu korutáncov a hutteritov.
Stalo sa tak takmer presne o 200 rokov skôr, na začiatku 16. storočia.P o zverejnení téz Martina Luthera zažila Európa krušné časy. Vzniklo niekoľko nových kresťanských hnutí, známych ako protestantská reformácia. V tejto fáze prevratu vychádza i zrod anabaptistického hnutia, ktoré sa z Zürichu a Štrasburgu rýchlosťou blesku rozšírilo po v celej nemecky hovoriacej Európe.
Názov tohto hnutia je odvodený od krstu veriacich, ktorý sa vykonáva v dospelosti. Toto náboženské presvedčenie však úrady netolerovali. Stúpencov označili za kacírov, ktorí museli za svoje rozhodnutie niesť ťažký údel. Za odmietnutie krstu detí a vykonávanie krstu dospelých bol vyhlásený na Reichstagu v Speyeri v roku 1529 trest smrti. Aj napriek tomu si nové hnutie našlo mnoho prívržencov z rôznych sociálnych vrstiev.
Nová viera sa dostala aj na územie dnešného Rakúska. Tu bol jeden z hlavých postáv tohto hnutia klobučník Jakob Hutter, ktorý pochádzal z Pustertalu. Ako mladý bol pokrstený a kázal novú vieru nielen vo svojej vlasti, v Tirolsku, ale neskôr, ako bolo dokázané, aj v Korutánsku, v okolí Spittal an der Drau. Tak prišli Korutánci po prvýkrát do kontaktu s myšlienkami anabaptistov. Drastické opatrenia prijaté proti „krstencom“ spôsobili, že mnohí opustili svoje domovy. Odišli a usadili sa v iných častiach habsburskej monarchie,tam, kde vládla náboženská tolerancia.
Jakob Hutter zorganizoval odchod novokrstencov na Moravu. Krstenci tu mali možnosť viesť slobodný život podľa svojho náboženského presvedčenia. A tak sa už od roku 1526 na Morave a aj na území dnešného Slovenska usádzali anabaptisti z nemeckych krajín. Staré historické pramene nám dokladajú, že v roku 1537 prišla na Moravu skupina anabaptistov zo Štajerska a Korutánska. V nasledujúcich rokoch sa krstenecká komunita rozrastala. Prichádzali anabaptisti z Tirolska i iných častí Rakúska, Holandska, Porýnia, Sliezska, Švajčiarska a Talianska. Vďaka vytrvalej práci Jakoba Huttera sa podarilo spojiť jednotlivé skupiny anabaptistov a bol to práve on, kto položil základy spoločenského poriadku.
Hutteritská komunita bola založená podľa ranokresťanského vzoru tak, ako je to opísané v Bilblii. Základy ich spoločenského a hospodárského života boli teda začiatkom 16. storočia založené práve na Morave a Slovensku a sú akceptované dodnes. Jakob Hutter zomrel mučeníckou smrťou v Innsbrucku, ako mnoho iných krstencov bol upálení na hranici. Ale jeho učenie žije ďalej. Po jeho smrti v roku 1536 komunita anabaptistov prevzala jeho meno, naďalej sa rozrastala a prosperovala.
Roky do tridsaťročnej vojny, teda do ca. 1618, boli tzv. ZLATÉ ROKY hutteritov. V roku 1620 bolo v regióne March (dnes Česko a Slovensko) okolo 66 hutteritských dvorov, historické pramene sa zmieňujú o ca. 25 000 novokrstencoch.
V daňových knihách boli ich sídla, majetkové spoločenstvá uvedené ako „Haushaben“. Z tohto označenia najpravdepodobnejšie vzniklo synonymum pre HAUSHABEN – HABAN. Spočiatku bola prezývka Habán, ktorú používalo miestne obyvateľstvo, pre hutteritských bratov a sestry urážlivá. Postupne sa tento pojem udomácnil a stratil pajoratívny charakter. Dnes sa pojmom HABÁN označujú tí hutteriti vo východnej Európe, ktorí konvertovali na kresťanskú vieru.
Hutteriti priniesli so sebou na územie Moravy a Slovenska množstvo technických noviniek, ktoré boli veľmi cenené. Za hranicami svojich Bruderhofen (Haushaben) sa stali známymi aj ako zruční remeselníci, ktorých práca bola opísaná ako presná a poctivá. Prácu habánskych lekárov a správcov majetkov si veľmi vážili aj šlachtické rody. Technika fajansy je tiež dedičstvom hutteritov. Habánska keramika bola veľmi vyhľadávaná. Jednalo sa o úžitkové, ale in ozdobné výrobky – ako napríklad glazované kachlice, ktoré zdobili pece a dodnes ich možno obdivovať. Farby – modrá, žltá, zelená a fialová – ako aj vzory nám zostali zachované.
Ako sa skončila história hutteritov na Slovensku? Koleso dejín sa točilo ďalej a po víťazstve pri Bielej hore v roku 1620 sa zmenila politická situácia v habsburských krajinách. Mocenské postavenie katolíckych Habsburgovcov bolo opäť posilnené. Nasledovali silné vlny rekatolizácie, ktoré tvrdo zasiahli aj hutteritov. Začalo vysídlovanie, prenasledovanie, zatýkanie a mučenie v kobkách, ktoré malo obrátiť hutteritov na „správnu“ (katolícku) vieru.
Niektorí zo spoluveriacich, asi 1200 osôb, opustili Slovensko vo viacerých skupinách a usadili sa v Sedmohradsku, kde im bolo stále dovolené žiť v slobode vierovyznania. Ale v oblasti Moravy a Slovenska zostalo viac ako tisíc bratov a sestier, ktorí prevzali katolícku vieru a stali sa tak habánmi. Avšak ich jazyk, spoločenský život, spolupatričnosť a čiastočne aj vlastníctvo komunity, ktoré zachovali, boli zdokumentované až do 50. rokoch 20. storočia.
Mená habánov zo Slovenska-Tschetter (Czederle = Čederle), Winter, Pullman, Walter, Baumgärtner, Roth, Kleinedler – ako i korutánske mená nájdeme dnes u hutteritov v severnej Amerike, kde žijú v kolóniách v spoločenskom poriadku, ktorý určil Jakob Hutter v 30. rokoch 16.storočia na Morave.
Rovnako ako ich mená sú i keramika MAJOLIKA a moje milované náušnice svedkami histórie hutteritov v Európe.
Alexandra G.Rudiferia, St. Peter – Spittal an der Drau
