Druhá liga je po dlhých 8 hracích mesiacoch na svojom konci, pre senických hokejistov bol tento koniec však trpký, no zároveň emotívny a poučný. Prvú sezónu HC Dukla Senica, jej vplyv na dianie v meste aj budúcnosť klubu zhodnotil tréner Martin Ondrovič.

Foto: Timotej Mešťánek

 

Ahoj Maťo, ďakujeme, že si si našiel čas na rozhovor. Začneme tradičnou otázkou, ako by si zhodnotil sezónu?

Zvyčajne sa sezóna hodnotí podľa dosiahnutého úspechu, čo sa nám síce nepodarilo, ale nemôžem ju považovať za neúspešnú. Pred sezónou vznikol nový klub, veľa vecí sa tvorilo za pochodu. Samozrejme aj mužstvo sa budovalo postupne. Nehovoriac o kvalite súťaže, ktorá tu vznikla. Na  amatérsky hokej malo viacero mužstiev naozaj prvoligovú kvalitu. V tejto konkurencií sme obsadili v celoslovenskej nadstavbe druhé miesto, čo nie je málo. Play-off nám úplne nevyšlo, ale k tomu sa určite ešte dostaneme.

Čo hovoríš s odstupom času na sériu proti Dolnému Kubínu? 

Kubín hral od začiatku série typický play-off hokej. Jednoduchý a obetavý štýl s cieľom nespraviť chybu v obrannej fáze. Našim konštruktívnym hráčom takýto hokej vyslovene nesedel. Prvé domáce zápasy sme sa trápili. V prvom to bol súboj s brankárom, ktorý chytal naozaj výborne. V druhom to bolo o našich hlavách a psychike. Nedeľa bola fakt zlá. Zbrane sme ale nezložili a do Kubína sme išli pre dve výhry. Vedeli sme, že máme na to vrátiť sériu ešte k nám. To sa nám po dobrých tímových výkonoch podarilo. Rozhodujúci zápas sme mali pod kontrolou, ale chýbal nám jeden gól na to, aby sme súperovi odskočili a v závere nám padli do brány dva nahodené puky od modrej čiary po nešťastných odrazoch puku…

 

Postupový gól Kubínčanov prišiel 3 sekundy pred koncom. Ako si strávil horkosť tejto prehry? 

Aj taký je šport, asi to tak malo byť. Mrzí ma, že sme boli v štyroch zápasoch lepším tímom a predsa sme nepostúpili my. Najhorší pocit bol po zápase v šatni. Vidieť dvadsať chlapov pozerať do zeme… Veľmi nám pomohli ľudia. Aj po prehratom zápase a sérií tlieskať a ďakovať hráčom nie je na Slovensku úplne bežné. Videli, že sme sériu nevypustili a vrátili ju do Senice. Chalani bojovali, aj keď s nešťastným koncom pre nás.

Malacké pohľady Knihy.Zahori

Bola to prvá sezóna novej Dukly, ktorá v meste rozpútala hokejový boom. Na zápasy chodilo v priemere okolo 2200 ľudí. Ako teda hodnotíš návrat Dukly Senica na hokejovú mapu a ten boom, ktorý v meste vznikol? 

Je to niečo neuveriteľné. To, ako sa ľudia dali dokopy a chodili nás podporovať. Atmosféra bola naozaj výborná, všetci v Dukle si to veľmi vážime a vždy je fajn stretnúť cudzieho človeka v meste s čapicou alebo šálom Dukly.

Foto: Timotej Mešťánek

Celú sezónu bol našim šiestym hráčom náš fanklub, ktorý cestoval aj na väčšinu zápasov na vonkajších klziskách. Čo na to hovoríš, že fanúšikovia sa takto zmobilizovali a robili pre našich hráčov skvelú atmosféru? 

Veľakrát som im ďakoval aj počas sezóny pri hodnotení zápasov a môžem to robiť dokola. Chcem ale povedať jednu vec. Nepáčilo sa mi správanie niektorých z nich po druhom zápase s Kubínom. Hráči boli nahnevaní sami na seba za predvedený výkon a doslova frustrovaní z ľudí, čo po nich hádžu fľaše z tribúny a kričia po nich. To nie je podpora klubu.

 

Ako je podľa teba dôležitý šport a hokej pre Senicu?

Každý šport je dôležitý pre mesto. Ide v ňom predsa o zdravie obyvateľov. Deti majú strašne málo pohybu. Každý nemôže byť hokejista, to je jasné, ale niečomu sa venovať treba. Na druhej strane dnes nie je ľahké pracovať a uživiť sa v tejto sfére. Z toho dôvodu máme všetci v klube svoje zamestnanie a na štadión chodíme po práci. Viem, že aj v iných senických športoch sú takýto zanietenci a držím im palce, aby fungovali najlepšie ako vedia a deti mali čo najviac možností športovať.

 

Kabína pôsobila súdržne. Kto v ťažkých chvíľach bol lídrom a dokázal mužstvo nakopnúť správnym smerom? 

Nerád spomínam v takýchto otázkach jednotlivcov. Celé je to o tíme. Niektorí hráči viac povzbudzujú chalanov a iní sú tichší a potiahnu na ľade. V každej partii sú vzťahy medzi členmi také, že niektorí si rozumejú viac a iní menej. Predsa je tam 20-25 ľudí a každý je iný. Súdržnosť sa pozná vtedy, keď mužstvo prehráva. Keď vyhráva, tak sa každý na každého usmieva. Dali sme sa dokopy ako tím a vyrovnali sériu z 0:2 na 2:2 na súperovom ihrisku, takže kabína bola za mňa v poriadku.

Foto: Timotej Mešťánek

V príprave sa objavili v tréningu aj v zápase naši dorastenci. Očakávaš ďalší rozvoj mladých hráčov v A mužstve? 

Tak áno, iná cesta pre Duklu a ostatné menšie kluby ani nemôže byť. Snažiť sa zapojiť čo najviac svojich hráčov, aby aj diváci hráčov poznali. Samozrejme, nie vždy je to možné. Každý z mladých hráčov nemá kvalitu na mužský hokej. Pár chalanov z dorastu už pričuchlo k Dukle aj túto sezónu. Čiastočne s nami aj trénovali, ale hovoril som to už po ich prvom zápase s nami, že na všetko majú ešte čas. Ani jeden z nich v tejto chvíli nie je pripravený na mužský hokej. Potrebujú hrať zápasy dorastu, juniorov a postupne budú zapájaní viac a viac.

 

Ako vnímaš mládežnícky hokej u nás v meste?

Ako typický menší slovenský klub. Nemáme veľa detí, takže pracujeme s tým čo máme. Na druhej strane deti si do sýtosti zahrajú, majú možnosť „vyhrať sa“. Deti majú viaceré pekné výsledky, kde dokázali zdolať aj väčšie kluby. V prípravke cítiť výrazný nárast počtu detí, to bude výzva pre mládež na najbližšie roky, pracovať s nimi a vychovať hráčov pre staršie kategórie.

Foto: Timotej Mešťánek

Najlepší a najhorší moment sezóny? 

Paradoxne, pre mňa najlepší moment bol hneď prvý zápas, keď sme po dvoch tréningoch na ľade išli na prípravný zápas do Skalice a vyhrali. Potlesk divákov po góle v predĺžení, to bolo silné. No a najhorší je jasný. Nemôžem povedať nič iné ako víťazný gól Kubína v piatom zápase.

 

Ako vidíš budúcu sezónu a s akými ambíciami do nej budeš vstupovať? 

Tak moje ambície sú nepodstatné. Ja chcem aby fungoval klub. Leto je dlhé a uvidíme, aký káder sa podarí udržať. Niektorí hráči boli po vypadnutí sklamaní a rozhodnutí nepokračovať s hokejom. Verím ale, že si to rozmyslia. Určite ale máme dobrú kostru mužstva do ďalšej sezóny a Dukla bude opäť baviť ľudí. Aby fungovalo prepojenie s divákmi, je potrebné vyhrávať doma a držať sa v tabuľke na vrchných pozíciách – to bude ambícia Dukly.

 

Očakávania od verejnosti a fanúšikov budú po prvej sezóne veľké. Čo by si im odkázal?

Že sa budeme snažiť ich nesklamať. Je to šport, nedá sa každý zápas vyhrať. Hráči robia chyby a rovnako tak aj tréneri nesprávne rozhodnutia. Nie je všetko ružové a určite prídu aj ťažké chvíle v budúcej sezóne, ale budeme pripravení bojovať.

Ešte raz ďakujeme za rozhovor Martinovi Ondrovičovi!

HC Dukla Senica


.

BM: Ustekana sobota