Ekoporadňa o životnom prostredí. Na otázky o životnom prostredí, ochrane prírody a všetkom čo s tým súvisí odpovedá Seničan environmentalista RNDr. Peter Brunovský, PhD.
→ Záhorie zasa zožltlo repkou olejnou. Ako túto tematiku vnímate? Sú rozsiahle žlté polia z environmentálneho hľadiska problémom? V čom pestovanie repky predstavuje pozitíva a v čom naopak negatíva? Mirka (Senica)
Každým rokom, keď vidím popri cestách rozrolované „žlté koberce“ repky olejnej, sa zamýšľam či táto poľnohospodárska plodina má opodstatnený význam. Túto tematiku je potrebné vnímať z environmentálneho avšak aj poľnohospodárskeho hľadiska. Z môjho pohľadu je správne že pestujeme repku olejnú na našich poliach, nakoľko ju nemusíme dovážať z okolitých krajín a tým zabraňujeme tvorbe skleníkových plynov.
Svoj pohľad na pestovanie repky olejnej má aj široká verejnosť, ktorá si takúto činnosť spája s výrobou energie. Keď sa repka pokosí približne 70% slamy a koreňov ostáva v pôde, zvyšných cca 30% je zrno, ktoré sa spracuje v lisovni. Po lisovaní sa získa surový repkový olej a repkový šrot, v pomere 50 na 50. Je to veľmi dôležité, pretože repkový šrot je proteínový prídavok do krmív a v poľnohospodárstve sa ním kŕmia zvieratá. Keby sme tento repkový šrot nezískali, tak by sme dovážali geneticky modifikovaný sójový šrot, čo je bežne zaužívaný spôsob v iných okolitých krajinách. Čo sa týka surového repkového oleja, tak ten sa spracováva na výrobu biopalív. Vedľajším produktom takto spracovaného oleja je surový glycerol (glycerín). Glycerol ide ďalej do chemického priemyslu alebo napr. v období pandémie koronavírusu na výrobu dezinfekcií. V konečnom dôsledku teda približne 85% hmoty repky vo vedľajších produktoch končí cez maštaľný hnoj, mäsohospodárske zvieratá, krmivá, glycerol alebo v poľnohospodársko-potravinárskom reťazci. Na niektorých poľnohospodárskych družstvách prebieha výroba lisovaného oleja z repky a tento produkt sa predáva v našich predajniach, čo podporuje tzv. „predaj z dvora“. Týmto sa teda javí pestovanie repky olejnej ako opodstatnené a má široké využitie.
V tomto smere je veľmi dôležitá osveta širokej verejnosti, že slovenské kravy prijímajú iba šrot, ktorý nie je geneticky modifikovaný, nedováža sa k nám zo zahraničia a teda ani slovenské mlieko tým pádom nie je geneticky modifikované.
Pozitíva pestovania:
- má významné protierózne účinky,
- má bohatý koreňový systém,
- je zdrojom organickej hmoty pre pôdu,
- je významná medonosná plodina (nespôsobuje úhyn včiel),
- všetky používané prípravky a ich aplikácia sa riadia schváleným a kontrolovaným postupom zo strany štátnych úradov.
Negatíva pestovania:
- spôsobuje alergické reakcie,
- niektorí ľudia ju majú v blízkosti svojich obidlí,
- má veľa škodcov a musí sa ošetrovať počas vegetácie,
- poľnohospodári sa o ňu musia starať 10 mesiacov v roku,
- je náročná na hnojenie a pesticídy.
Na záver spomeniem ešte jedno príslovie: „nie je všetko zlato (žlté), čo sa blyští“. Žltý kvet má totiž aj horčica, ktorá tiež v tomto období kvitne na poliach.
Svoje otázky môžete posielať emailom na brunovsky.peter.sevs@gmail.com
