V Hlbokom v okrese Senica si pripomenuli v nedeľu 16. júla spomienkovými oslavami 180. výročie kodifikácie štúrovskej slovenčiny.

foto Michal Ján Krištof

Jozef Miloslav Hurban privítal na fare v Hlbokom 11. až 16. júla 1843 svojich najbližších spolupracovníkov Ľudovíta Štúra a Michala Miloslava Hodžu. Na stretnutí rokovali o podobe spisovnej slovenčiny.

“Rozhodli sa pre stredoslovenské nárečie, konkrétne z okolia Liptovského Mikuláša. To sa výrazne odlišovalo od češtiny a poľštiny a zároveň bolo dostatočne flexibilné. Národovci verili, že toto nárečie sa dokáže adaptovať na celom území vtedajšieho horného Uhorska a stane sa úradným jazykom,” uviedol počas slávností literárny historik Peter Mráz.

Plocha draka Knihy.Zahori

Ako doplnil, dôležitým momentom pri presadení kodifikácie spisovnej slovenčiny bola návšteva Štúra, Hurbana a Hodžu u Jána Hollého na Dobrej Vode. “Až po tejto návšteve sa jazykový vývoj pohol ďalej. Pokračoval v Čachticiach, kde sa konalo zasadnutie spolku Tatrín. Na tomto stretnutí sa diskutovalo o otázke spisovnej slovenčiny. To môže byť považované za určité zhrnutie pokusov o jej formovanie. Napriek tomu bol vývoj ešte stále kostrbatý a nejasný. Až v 50. rokoch 19. storočia sa situácia stabilizovala a spisovná slovenčina sa začala používať v slovenských časopisoch a knihách,” vysvetlil historik Záhoráckeho múzea Richard Drška.

“Obci tieto historické udalosti pomohli a aj vďaka nim sa nám podarilo získať dotácie na obnovu evanjelického kostola, fary a aj na chod a údržbu pamätnej izby Jozefa Miloslava Hurbana. Bez týchto financií by sme tieto miesta spojené s takými významnými udalosťami slovenskej histórie nevedeli udržiavať v takomto stave,” informoval starosta obce Hlboké Miloš Čobrda.


.

BM: Festival Záhrad