Neodmysliteľnou súčasťou hodov na Jána je tradičný jarmok. V súčasnosti je postavenie hodov viac odsúvané do úzadia, pretože práve svätojánsky jarmok je akýmsi sviatkom, udalosťou nielen pre miestnych ľudí.

To, že samotný jarmok nie je novodobou záležitosťou, dokazuje aj kronika našej obce, v ktorej sa spomína, že v Moravskom Sv. Jáne sa v minulosti ročne organizovalo 5 – 6 výročných trhov – jarmokov a to: 20. januára, druhý pondelok pred Veľkou nocou, 24. júna, 29. augusta, 28. októbra a 15. decembra. Toto tiež potvrdzovalo, že v minulosti bol Moravský Sv. Ján veľkou obcou, nakoľko menším obciam nebolo dovolené organizovať výročné trhy. Postupom času tieto trhy strácali na význame, a tak počas druhej svetovej vojny úplne zanikli.

Tieto trhy sa konali na dvoch miestach. Prvé miesto bolo od cesty vedúcej od sochy na námestí do Sekúl až po vchod do parku. Tu boli postavené šiatre a pulty, kde sa predával: textil, obuv, hrnce, drobné domáce potreby, cukrovinky atd. Druhé miesto bolo na ľavej strane cesty vedúcej na železničný most oproti cintorínu, ktorému sa hovorilo „na trhovisku“ a tu sa predával a kupoval dobytok (hovädzí a bravčový). Tieto jarmoky trvali vždy jeden deň. Tento deň  bol  sviatkom pre obec, lebo niektorí išli predávať a iní zasa kupovať. Týchto trhov sa zúčastňovali mimo tunajších občanov tiež ľudia z okolitých obcí. Ten, kto prišiel na jarmok kúpiť alebo predať, po zjednanej kúpe, pristavil sa v miestnom hostinci na vínko alebo borovičku (vtedy sa pivo veľmi málo používalo), alebo si kúpil priamo na jarmoku cigánsku pečienku a potom sa zastavil na pohárik v hostinci. Takto ubehol celý deň – ako sviatok.

A ako sa v minulosti obchodovalo?  Občan, ktorý chcel predať kravu, si musel  vyžiadať na obecnom dome tzv. „dobytčí pas“, ktorý občana oprávňoval odpredať kravu na jarmoku. Občan priviedol kravu na jarmok „pred trhovisko“, kde ju prezrel zverolekár, či nemá nejakú nákazlivú chorobu, čo zverolekár potvrdil do dobytčieho pasu. Potom sa občan postavil i s kravou do trhoviska a čakal na príchod kupcov. Prichádzajúci kupec prezrel kravu od hlavy po päty. Keď kupec povyzvedal všetky náležitosti o krave, začali vyjednávať o cene. Podaním ruky potvrdili dojednanú cenu. Zvykom bolo tiež, že pri zjednávaní predajnej ceny súčasne sa zjednal i oldomáš. Krava sa uviazala o plot hostinca alebo na ohradu trhoviska a predávajúci s kupcom vošli do hostinca vypiť oldomáš (1/2 litra vína, prípadne žajdlík borovičky). Potom sa rozišli do svojich domovov.

Na tohtoročnom jarmoku sa okrem tradičných predajcov od oblečenia cez domáce potreby až po predajcov občerstvenia, predstavia aj miestni občania, ktorí odprezentujú svoje nadšenie pre remeslo a umenie. Návštevníci budú môcť vidieť umenie zdobenia perníkov, aranžovania, ručných prác a výrobu masteničiek. Svoju tvorbu predstaví aj pán Bartók a klienti z Domova sociálnych služieb. Všetci títo umelci budú sústredení v priestore na námestí pred kostolom. V kultúrnom dome bude prebiehať výstava Svätojánskych rodákov, ktorej slávnostná vernisáž sa uskutoční už v piatok o 18. hodine. Výstava potrvá do 1. júla a bude otvorená počas pracovných hodín obecného úradu.

O hudobný program sa od 10. hodiny postará dychová hudba Štefanovjanka a od 16. hodiny Country band z Moravského Sv. Jána na priestranstve pri Zdravotnom stredisku, kde bude zabezpečené posedenie, parket a občerstvenie prostredníctvom našich hasičov a poľovníkov. Pre najmenších je pripravený skákací hrad a trampolína zdarma od 9. – 17. hodiny. Pre deti a mládež bude k dispozícii trblietavé nepermanentné tetovanie.

Novinkou tohtoročného jarmoku bude aj tzv. „Blší trh“, kde si budú môcť návštevníci za symbolické ceny zakúpiť rôzne veci, ktoré boli zozbierané od občanov v rámci zbierky organizovanej Silviou Stupavskou. Súčasťou bude tiež predaj výrobkov detí z materskej školy a výťažok z predaja bude venovaný práve nim.

Starosta obce v spolupráci s poslancami obecného zastupiteľstva Vás týmto pozývajú na tradičný jarmok a tešia sa na hojnú účasť.


.

Lapková patrola