Geniálne rečičky z oblasti osobnostného rozvoja, psychológie či vedy a myšlienky z dobrých kníh okorenené primitívnym humorom. Takto je charakterizovaný podcast s názvom Mozgová atletika, za ktorým stojí Gbelčan Denis Kováč. Priznáva, že podcasty začali spolu s bratom robiť sami pre seba. Napriek tomu si našli cestu k poslucháčom a dnes patria k najpočúvanejším na Slovensku.

Denis absolvoval obchodnú akadémiu a po nej Ekonomickú univerzitu v Bratislave. Už počas štúdia však zistil, že to nie je smer, ktorému sa chce venovať. Veľa cestoval, leto strávil v Amerike, a tam zistil, že svet je príliš zaujímavý a rôznorodý na to, aby sa sústredil len na ekonómiu. Už vtedy sa začal  zaujímať o vedu, psychológiu a o to, ako veci fungujú. „Práve moja zvedavosť je veľká súčasť toho, čo ma priviedlo na cestu, na ktorej som dnes. Je to motor, ktorý mi prináša nové zážitky, nápady, inšpirácie, príležitosti, a najmä nových ľudí,“ tvrdí Denis.

Pracovali ste v korporátnom svete a takmer prišlo vyhorenie. Vtedy ste sa rozhodli zmeniť vzduch a odísť do Kanady. Aká to bola skúsenosť?

Vždy som chcel po škole začať vlastný projekt, či už by to bola firma alebo niečo, kde by som robil len sám na seba, pretože odmalička som mal problém rešpektovať nad sebou autoritu. Lenže záver vysokej školy ma tak vyčerpal, že som potreboval pauzu. Keď mi v korporáte Swiss Re, v ktorom som v tom čase brigádničil, ponúkli plný úväzok, tak som to prijal s tým, že pôjde len o dočasné riešenie. Nakoniec som dokázal sám seba klamať tak, že som tam ostal 2 roky. Keď som si  uvedomil, že to nikdy nebolo to, čo som chcel, pochopil som, že niečo musím zmeniť. Vtedy prišla kamarátka s nápadom zaregistrovať sa do žrebovania o víza do Kanady. O pol roka neskôr mi prišla z posledných 8 miest pozvánka – práve v sekunde, keď počas hokejových MS skončil zápas Slovensko – Kanada, ktorý sme gólom 13 sekúnd pred koncom prehrali. Hoci v tej chvíli by som najradšej tú pozvánku vymazal, nakoniec sme sa rozhodli odísť. Trocha sa to skomplikovalo, pretože začal Covid a zrušili nám 3 lety, ale nakoniec sme v lete 2020 odleteli do Vancouveru.

Prácu v klimatizovanej kancelárii v Bratislave ste však tým vymenili za čistenie strechy s výhľadom na celý Vancouver…

Tá zmena bola dosť komplikovaná, pretože som dovtedy pracoval hlavou, a tu som zrazu pracoval vo výškach, hoci som mal z nich panický strach. Postupne som si na to ale zvykol. Ďalší problém nastal, keď začala sezóna dažďov. Vo Vancouveri od októbra do apríla stále prší, a to je pre človeka, ktorý má robiť na streche, veľký boj. Požiadal som teda o inú prácu a dostal som podomový predaj. V Kanade bežná práca, ale pre Slováka niečo nepredstaviteľné. Predávať služby čistenia domov za 2-5-tisíc dolárov bolo niečo, čo by si nikdy žiadny Slovák nekúpil. V Kanade ma to ale živilo. Musel som zvládnuť psychologické a obchodné triky pri predaji, kultúrne špecifiká, trénoval som konverzácie, nadväzovanie vzťahov, a hlavne som sa vyrovnával s minimálne 200 odmietnutiami denne. Opustil som komfort v korporáte, miesto, kde som mal všetko, kde som každého poznal, a presťahoval sa cez pol sveta, kde som mal ťažkú prácu, novú kultúru, iný jazyk a všetko som sa musel učiť od začiatku. Boli tam ťažké chvíle, ale aj zážitky, na ktoré sa nezabúda a priateľstvá, ktoré pretrvali dodnes. Táto skúsenosť zmenila moju osobnosť tak, ako sa mi ju nepodarilo zmeniť za 26 rokov života. Väčšia samostatnosť, vyššie sebavedomie, kompetencia, komunikačné zručnosti a nastavenie toho, že nič v živote nie je problém. Hlavne psychická odolnosť. V spojitosti s krásnou prírodou Britskej Kolumbie, Rocky Mountains alebo Havaja, to bol pre mňa najpamätnejší rok života, ktorý ma vyformoval do osobnosti, ktorou som dnes.

Práve vtedy si dostal nápad začať tvoriť edukačné podcasty…

Ten nápad prišiel spontánne, krátko po tom, čo som uzavrel obchod so Slovákom, ktorý žil väčšinu života v Kanade. Počúval som americké edukačné podcasty a uvedomil si, že nič podobné u nás nie je. Okamžite som písal bratovi Patrikovi a vymysleli sme koncept, názov a zopár prvých epizód. Dodnes je podcast mojím a bratovým projektom. Ja sa venujem písaniu scenárov, kreatíve a nahrávaniu, brat je hlavne producent, dramaturg a stará sa o technickú stránku projektu. Dokonca sa v tom stal natoľko úspešným, že ešte stále ako študent je jeden z najlepších podcastových producentov na Slovensku. Po vymyslení konceptu sme požiadali o pomoc slovenského podcastového guru Martina Fenčáka, zakladateľa firmy Zábava v podcastoch. Poskytol nám know-how a spätnú väzbu k epizódam. Nakoniec spoluprácu s nami odmietol, a to nás motivovalo ešte viac ísť do toho samostatne. Na začiatku ten podcast nikto nepočúval. Epizódy mali zopár desiatok vypočutí a väčšinou to bola naša rodina a známi, ktorí to počúvali z ľútosti. My sme sa ale zaviazali robiť to pravidelne každý týždeň, a tak, ako sa zlepšovali naše schopnosti písania, nahrávania a produkcie, tak sa počúvanosť podcastu zvyšovala. Dnes má podcast desaťtisíce pravidelných poslucháčov a vyše 4 milióny vypočutí, dokonca ho apple zaradil na 2. miesto v rámci slovenských podcastov za rok 2023 a spotify na tretie za rok 2022.

Nathaniel Knizkaren 2023

Priznávate, že nahrávky nevznikali s cieľom pomáhať, a ak, tak len vám. Čomu pripisujete ten veľký úspech?

Povedali sme si, že to budeme robiť pre seba. Nahráme si myšlienky, ktoré nás v danom momente zaujímajú a napojíme ich na náš život, prežívanie, aby sme sa k tomu po čase mohli vrátiť a nezabudli na ne. Tým sme ukázali našu osobnosť bez toho, aby sme sa komukoľvek snažili zapáčiť, a tým sme priťahovali podobných ľudí ako sme my. Vďaka tomu sme si budovali s poslucháčmi silný vzťah a vytvárali komunitu. Ľudia oceňujú úprimnosť. Keď v živote niečo pokazím, tak o tom v podcaste poviem, na nič sa nehrám. Nie je tam žiadny kalkul. Zároveň píšeme epizódy do príbehov, na ktoré napájame jednoduchú teóriu. My, ľudia, nepremýšľame v teórii, preto potrebujeme príbehy na to, aby sme rôzne veci pochopili. Keby teória ľudí bavila, tak sú vedci celebritami, ale nie je to tak, celebritami sú herci, ktorí prinášajú príbehy. Ak chce človek upútať pozornosť, potrebuje príbeh. Zároveň sa nebojíme zakomponovať náš špecifický „humor“ ktorý pritiahne aj ľudí, ktorí sa o edukačné témy nezaujímajú. Tiež nám s distribúciou veľmi pomohla firma Zábava v podcastoch a ich obchodné oddelenie, aj naše pravé ruky z firmy Kittler media, ktoré dokážu k podcastu pritiahnuť partnerov. To znamená, že sa môžeme podcastu venovať na plný úväzok, pretože nás živí. Tiež vďaka podpore našej komunity na Toldo, ktorí nás podporujú určitou sumou výmenou za extra obsah. Podcast je teda našou prioritou a môžeme mu venovať desiatky hodín týždenne, kým pre väčšinu podcasterov na Slovensku je to len hobby.

Podcasty nesú názov Mozgová atletika. Prečo?

Má to dva významy. Prvotne vznikol ako vtip. Vo Swiss Re sme mali fantastický kolektív, tzv. Swiss Re Rodinu. Často sme organizovali spoločné udalosti a ja som ich vždy v pozvánke oslovoval sarkasticky ako mozgových atlétov, pretože sme občas v robote niečo pokazili, alebo sme povedali nejakú hlúposť. Zároveň to ale vyjadruje atletiku, teda precvičovanie mozgu. Názov je teda kombináciou vtipu a serióznosti, čo vystihuje aj obsah jednotlivých epizód.

Len pri podcastoch to však nezostalo. Najnovšie ste vydali knihu s názvom (A)Sociálne prasa. Čo v nej čitatelia nájdu?

Keď som ju začínal písať, povedal som si, že to musí byť niečo úplne iné, než bolo doteraz napísané. Je to kniha o socializácii, charizme a sebavedomí, prepojená na moje osobné trápno-vtipné príbehy a zážitky. Je to cesta premeny asociálneho tínedžera na niekoho, kto je spoločnosťou prijateľný a niekedy aj charizmatický. Keď som ju dopisoval, mal som slzy v očiach, pretože som končene dal zo seba von to, čo som tak dlho držal vo vnútri. Je to úplne uletené, kontroverzné, vtipné, a zároveň edukačné. Som presvedčený, že po pandémii a narastajúcom čase pred obrazovkou sme všetci tak trocha asociálni, a preto je téma socializácie a charizmy veľmi dôležitá. Nielen pre mojich rovesníkov a ďalšiu generáciu, ktorá sa s mobilom už narodila, ale pre každého, kto chce byť lepšou verziou pre ľudí okolo seba. Garantujem, že ak si knihu niekto kúpi, zistí, že podobnú ešte nikdy nečítal. Dá sa kúpiť v každom dobrom kníhkupectve alebo v každom dobrom knižnom eshope.

Rozcestník na všetko dôležité nájdete na tomto odkaze.

Rozhovor vyšiel v partnerskom týždenníku Záhorák


.

Trnavské rádio Tak akorát 2024