Po vianočných, novoročných a trojkráľových sviatkoch prichádza v spoločnosti čas všeobecnej zábavy, návštev plesov a divadiel, prichádzajú fašiangy. Je to obdobie, trvajúce od Troch kráľov do Popolcovej stredy, kedy sa začína štyridsať dní trvajúci pôst, vrcholiaci na Veľkú noc. Toto obdobie nesie rôzne pomenovania. Starobylý je názov masopust, ktorý sa dodnes používa na Morave a v Čechách, na Slovensku sa však udomácnilo pomenovanie fašiangy, čo má pravdepodobne pôvod v nemčine. Na Záhorí je to fašank.

Pretože fašiangy patrili v minulosti k najveselšiemu obdobiu v hospodárskom roku, zvyklo sa v tomto čase konať najviac svadieb, zábav, výročných plesov, bálov, ochotníckych divadelných predstavení, ale aj priadok, drápačiek peria a spoločenských susedských posedení. Je to aj čas domácich zabíjačiek. Fašiangy mali rôznu dĺžku trvania, ktorá závisela od termínu pohyblivého sviatku Veľkej noci. Veľkonočná nedeľa pripadá na prvú nedeľu po prvom jarnom splne t. j. po 21. marci, ktorý je považovaný v astronomickom kalendári za deň jarnej rovnodennosti tzn. prvý jarný deň.

Nathaniel Knizkaren 2023

Fašiangové obdobie si pochvaľovali mnohí návštevníci hostincov hovoriac: Fašanki to sú svátki, ze šenku do šenku… Fašiangové veselenie vrcholilo „na konec fašank“,  posledné tri dni v nedeľu, pondelok a utorok pred popolcovou stredou.

V pondelok a utorok organizovala dospelá mládež obchôdzky so živou hudbou po dedine, pričom navštevovali najmä domy, kde mali dievčence na vydaj. Po príchode do domov vytancovali domácich, za čo boli pohostení a dostali aj výslužku v podobe slaniny, klobás, šišiek, vajec. V sprievode v maskách boli  tanečnice, cigánky, ale aj vojaci, agenti, mäsiari, kominári, žongléri,  pričom nechýbali ani zvieracie masky. Za „mačkare“ boli najčastejšie prezlečení chlapci. Sprievod prechádzal dedinou a takto vyspevoval:

Fašanki, Turice, Velká noc ide,
do nemá kožucha zima mu bude.
Ja nemám kožucha len sa tak trasem,
Dajte mi slaňini nech sa vipasem.

Počable, počable muj mili pane,
šecko mi bereme aj hruski plané.
A tam hore na komore máte kočku na suanine,
Dzite si ju odehnat
a nám kúšček odrezat
Kus kus jako hus

Erce erce jako dverce,
ešče ešče jako kléšče.
Ket sa máte porezat,
Idem si sám odrezat.
Tuto nám nedali, tuto nám dajú
Kocúra zabili, suaňinu majú.

Po skončení obchôdzky sa usadili vo vybranom hostinci a tam si pripravili z prinesených naturálií pohostenie. Z vybraných peňazí vyplatili krčmára a muziku.

Aj malí chlapci chodili k rodine a susedom s drevenými šabličkami a so spevom, hovorilo sa , že chodili „počable“ a za odmenu dostávali fašiangové pečivo šišky, fánky a drobný peniaz.

V utorok o polnoci zábava končila symbolickým smútočným sprievodom a pochovávaním basy či bubna, predstieraným oplakávaním a rozlúčkou s neviazaným veselím. Tak sa skončilo nespútané fašiangové obdobie a nasledujúci deň „škaredá streda“ alebo aj „popelec“ zahájil pôst, ktorý končil na Bielu sobotu. Od popolcovej stredy sa prísne zakazovalo konzumovať mäso a mäsové výrobky, v dávnych časoch sa dokonca ani nesmelo variť na masti, ale len na oleji a nekonzumovali ani mlieko a mliečne výrobky, lebo aj tie obsahovali živočíšny tuk. Ba aj všetky hrnce, panvice, kotliny kde boli zvyšky mastného napríklad od fašiangovej zabíjačky, vyumývali a odložili. K fašiangom sa viazalo niekoľko ľudových, rokmi overených, múdrostí:

Ak bol „fašank“ krátky, hovorilo sa, „Krátki fašank na škaredé dzífki“. To znamenalo, že krátke fašiangy priali dievčatám menej pekným, lebo chlapci, ktorí sa chceli čo najskôr ženiť nemali veľa času „preberať“ a dlhšie dvoriť vybranému dievčaťu.

Malavké pohľady Knihy.Zahori

Pranostika hovorí o predpovedi počasia na Veľkú noc: „Šiški na ulici, vajca pri peci“.

Mnoho z fašiangových obyčajov sa v Zohore v takmer nezmenenej podobe zachovalo dodnes. Obradové fašiangové pečivo „šiški“ a „boží milosci“ a rôzne zabíjačkové špeciality sú stále súčasťou fašiangového jedálneho lístka. K fašiangovému veseliu patria aj tradičné zábavy a plesy. Základná škola i materská škola organizujú karneval pre deti a to nielen v priestoroch kultúrneho domu alebo školy či škôlky, ale najnovšie aj na ľadovej ploche na športovom štadióne. Fašiangové veselie vrcholí už zopár rokov podujatím  Krojovaný fašang. Okrem zábavy, prehliadky krojov, masiek, tomboly a bohatého pohostenia, sa vyhodnocuje aj najkrajšia maska a najkrajší kroj. Pred polnocou sa koná tradičné pochovávanie basy tak, ako to zvykli robiť naši starí rodičia kedysi.

Aj tento rok Občianske združenie Zohorské ozveny v spolupráci s Obecným úradom pripravujú už 14. Krojovaný fašang, ktorý sa bude konať 10. februára 2024 o 18.00 hod. v kultúrnom dome v Zohore. Všetci sú srdečne vítaní.

Oľga Drahošová


.

Labková patrola