Bol príjemný júnový podvečer, nad úrodným Záhorím sa skláňalo takmer letné slnko, lipa omamne voňala, čerešne sa cudne usmievali, vinohrady v rovných riadkoch už vopred sľubovali slušnú úrodu, ľudia sa tmolili po uliciach, posedávali na priedomí, okopávali záhony, klebetili, jednoducho – žili svoj každodenný júnový život. So všetkými radosťami, starosťami, láskami a neláskami, rýchlo aj pomaly. Vyprávjali, ríkali aj mlúvili – presne tak, ako im to rodná záhoráčtina už dávno do vienka vložila. Len v centre okresného mesta Senica bolo v onen večer o  čosi živšie ako zvyčajne. Do tamojšieho Domu kultúry prichádzali účinkujúci aj diváci, niektorí sa dokonca vyparádili do krojov. A bolo to múdre rozhodnutie, lebo fraky a dizajnérske výkriky najnovšej módy  nie sú poznávacím znamením tohto regiónu. Aj keď večer to bol slávnostný, pamätný, nevšedný a hodnotný, veď v názve to mal zakódované: Slávnostný galavečer „Nech žije republika“.

PNL, Ľ.Jurík, J. Hromek,B. Turzonovová, A. Srholec, S. Valentová, Š. Mikula

Vo štvrtok 16.6.2011 zaplnili senický Dom kultúry všetci, ktorí fandia Záhoráckej sebjestačňí svojpomocňí republice(ZSSR), ktorá žije aktívnym životom už viac ako dva roky, vedia o nej nielen domáci, ale aj cezpoľní, ba dokonca má priaznivcov aj v zahraničí. Napokon, webová stránka je statočne navštevovaná. Je to republika, ktorá nekladie dôraz na legislatívu, uznesenia, vyhlášky, paragrafy a výklady zákonov, ale prioritou sú ľudia a v záhlaví má jednoznačné posolstvo.

Posolstvo lásky a pripútanosti k rodnému kraju, dialektu, záhoráckym boroviciam, pieskom, jazerám, vinohradom, koláčom, osobnostiam.

Nebýva na dennom poriadku, aby sa na jednom mieste stretlo toľko rôznorodých osobností na jednom spoločnom akte, a to na oceňovaní. V o veľkej divadelnej sále vládla príjemná atmosféra a pohoda. Mala ju aj elegantná moderátorka Bc. Dagmar Kociňáková ktorá sa s pohodou a bez zajvných nervov prekusovala scenárom, ktorý obdržala až v autobuse. Umocnili ju aj štyri spevácke zbory (Urban zo Skalice, mužský zbor Echo z Holíča, spevácky zbor Cantilena zo Senice a naši, gbelskí Seniori). Záhorácki speváci spolu vytvorili kolosálny zbor ( o sto krkoch/ a dom kultúry rozozvučala svojpomocne napísaná aj otextovaná zdravica Naša zem prekrásna. Potom zaspievala Lucia Časová, prváčka zo ZŠ na Školskej II. v Holíči pieseň Išla sova na tanec a prevzala si Štátňí Rad robotnej včeličky za spjevácký, výtvarňí a všestranňí prínos a šíreňí dobrého ména záhoráckej omladiny. Ďalšia „záhorácka omladina“, opäť z Holíča,  pôvabná druháčka Vendulka Hrnčiríková zatancovala s plnou vážnosťou a gracióznosťou so svojím partnerom štandardné tance za čo si prevzala svoj “Štátňí rad“

V treťom prípade sa roztancované javisko zmenilo na filmovú projekciu z autorskej dielne Michaela Schlossera, absolventa Filmovej a televíznej fakulty VŠMU. Učarovalo mu Záhorie, jeho originalita aj vtip a bakalársku prácu venoval  spisovateľovi Jozefovi Moravčíkovi. Štúdium na VŠMU ukončil filmom o Záhoráckej republike a jej prezidentovi. Aj za tieto aktivity si odniesol Štátňí rad filmových políček I. trídy. No a aký by to bol záhorácky večer, keby na ňom nebol Jozef Moravčík Jakubovec z Jakubova – spisovateľ, básnik a prekladateľ do záhoráčtiny! Doplnil plejádu ocenených hostí – štátny rád si prevzal za jeho zatat neprekonané prekladatelské dílo do záhoráčtiny, svojráznú a životaplnú poéziju aj aktivňí publikačňí činnost. Mgr. Viera Gáliková – dirigentka speváckeho zboru Cantiléna zo Senice, so svojimi zverencami absolvovala množstvo zájazdov, hudbu a spev miluje, preto jej prezident udelil Štátní rád vjehlasého spjevu za mezinárodňí poropagáciju Záhorá. Hudbu – ale trocha v inej podobe – predstavil na pódiu aj Mgr. art. Vlado Kumpan, rodák z Gbelov, ktorý sa všade prezentuje so svojou neoddeliteľnou spoločníčkou – trubkou. Zo Senice si odniesol Štátňí rad trubky zuatej za slovenské, české a európské reprezentovaňí hrudy rodnej a za virtuozitu v dychovej hudbje.

Zakladateľka a riaditeľka Stredoeurópskej vysokej školy v Skalici Ing. Heidy Schwarczová, PhD. bola ocenená za osvítěné pozdvihnucí záhoráckej vzdelanosci a stredoeurópskú poropagáciju Záhorá.
Zo ZSSR je to na Moravu iba na skok a Moravské Slovácko vnímajú Záhoráci ako mimoriadne blízky kraj. Aj preto by bolo zvláštne, keby na slávnostnom večere chýbal zástupca zo susednej Moravy. Prišiel i s rodinnými príslušníkmi a typicky moravsky, s humorom, nadhľadom a úsmevom sa prihovoril divákom. Inžinier Jozef Kaňa – ex senátor ČR, obchodný radca ČR v Bratislave, skúsený vinár aj politik prijal s radosťou Štátňí rad bezhraničňího cezhraničňího styku za fundovanú propagáciju ZSSR za vodú Morava a kvalitňí organizovaní cezmoravského kultúrňího života. Po ňom na javisko vkĺzli tri pôvadné dámy, nestorky slovenskej kultúry – Mária Kráľovičová, Božidara Turzonovová a Soňa Valentová. Prirodzene, s úsmevom, ľahko a optimisticky prijali ocenenia od prezidenta za velice kvalitňí propagáciju záhoráckého jazyka na deskách Slovenského národňího divadla. Stali sa čestnými občiankami ZSSR, veď už spomínaný Ženský zákon v záhoráčtine zvládli bravúrne a ako sa svorne priznali. Aby sa ocenené nenamáhali, ukážky z tohto predstavenie za nich zahralo malacké Divadlo na hambálku v réžii Vladimíra Zetka aj s jeho pravou rukou Zuzanou Chrústovou. Známa slovenská herečka, režisérka, majiteľka dabingových štúdií a kultúrna aktivistka Zita Furková síce v tejto hre neúčinkovala, ale na javisku v Senici ju diváci tiež videli a z rúk prezidenta ZSSR si odniesla titul Čestný občan ZSSR a Štátňí rad záhoráckej borinky I. trídy. Popri profesionálnych hercoch sa vyznamenanie ušlo aj domácemu – členovi Záhoráckeho divadla – Jankovi Želipskému.

Spisovateľ, záhorácký patriot a lekár prof. MUDr. Anton Gúth, CSc. si prečítal venovanie: „velaváženému dochtorovi za jeho záchranu né enem záhoráckých opotrebovaných ťel a ešče opotrebovanejších chrbetňic ze svojpomocňího stavjaňá barákú, chat a noseňá čaškých mjechú, v neposledňí radze za jeho literárňí počiny z oblasci Levárek a neprehlédnutelné aktivity v záhoráckem hnuťí.“ Vo svojom vtipnom príhovore vyzval všetkých prítomných, aby vždy a všade rozprávali tak, ako sa to naučili v rodných záhoráckych dedinách a mestečkách, aby boli hrdí na svoj kraj, lebo také bohatstvo – aké majú Záhoráci – nemá veru nikto. K rodnej Skalici sa hrdo hlási Dr.h.c. Anton Srholec, na javisku stál spolu s Jozefom Mikloškom predsedom kresťanských seniorov Slovenska, ktorý svojho dlhoročného priateľa predstavil,  uviedol do záhoráckej „ Siene slávy“ kde si prevzal Štátňí rad nebojsa I. trídy, kňezovi, protitotalitňímu bojovňíkovi, selezijánovi a humanistovi za jeho celoživotní aktivity, nemjenný životňí postoj, objetavú pomoc a nekompromisní odpor k neprávoscam. Spomínalo sa aj na skvelého učiteľa a kultúrnika Vladimíra Mauritza, ktorý pôsobil v Gbeloch a ocenenie in memoriam prišla vyzdvihnúť jeho vnučka. Na svojho starého otca je právom hrdý aj vnuk významného kňaza, národného buditeľa, poslanca Uhorského snemu – ThDr. Ferdiša Jurigu, ktorý sa narodil . v roku 1874 v Gbeloch a bol svojráznym predstaviteľom slovenského národného hnutia v Uhorsku na začiatku 20. storočia. O neskrotnom Ferdišovi oboznámil divákov riaditeľ politického ústavu Slovenskej akadémie vied PhDr. Miroslav Pekník CSc.

Galéria osobností ZSSR je nielen rozsiahla, ale aj vzácna, poučná a inšpiratívna. Vážia si ju aj ministerky a ministri Záhoráckej samostatňí sebjestačňí republiky, ktorých spolu s prezidentskou gardou predstavil prezident zakladatel “Jeden za šeckých, šetci za prezidenta!“, s takýmto cieľavedomým pokrikom prejavili svoju vernosť a počas záhoráckej hymny spolu s divákmi dôstojne vzdali česť mladej republike, ktorá jediná na svete nieje zadlažená, ba vybrali od vlády okolo 10E… počin hodný nasledovania aj naozajstných vlád!!!

V onen 16 – ty júnový večer sa aj v prítomnosti hostiteľa- primátora mesta Senica Ľubomíra Parízka stavali mosty medzi minulosťou a prítomnosťou, medzi mladými a staršími, medzi rodákmi z jedného i druhého konca Záhoria. Bez vznešených rób a šperkov, naškrobených slov, honosných kytíc od výmyslu sveta. Záhorie sa zarylo do duše každého účastníka tohto stretnutia a bola to spontánna reakcia na spoločný zážitok z pekného večera. Bola to škola motivácie, inšpirácie, nápaditosti a zdravej hrdosti na rodný kraj.
Vivat ZSSR!

Eva Slováková


.

Je ok, ak nie si ok BSK