V piatok 15. marca o 16. h sa v Záhorskom múzeu v Skalici uskutoční vernisáž výstavy Bohumila Baču pod názvom Premeny 2. Tento maliar, monumentalista, okrajovo aj ilustrátor, sa radí k výrazným predstaviteľom silnej umeleckej generácie, ktorá vstupovala na našu výtvarnú scénu koncom pamätných 60-tych rokov.

foto bohumilbaca.sk

Bohumil Bača sa narodil (1943) v Plaveckom Mikuláši, detstvo prežil v Kútoch a Gbeloch. Absolutórium získal na VŠVU v Bratislave v ateliéri monumentálnej maľby a gobelínu prof. Petra Matejku (1962-1968), kde sa stretol s väčšinou klasických výtvarných médií. S pedagogickým prostredím je spojená i ďalšia etapa jeho života a práce. V roku 1998 zriadil v Bratislave Súkromnú strednú umeleckú školu dizajnu, ktorú dlhé roky riadil, manažoval a pôsobil v nej aktívne aj ako pedagóg. Dnes škola nesie umelcovo meno.

Trnavské rádio Tak akorát 2024

Vizuálna tvorba Bohumila Baču je po vyše polstoročnej aktivite nielen bohatá, ale vďaka multispektrálnemu charakteru absolvovaného štúdia tiež rôznorodá. V rozpätí rokov 1973-1992 sa venoval monumentálnym realizáciám (gobelín, reliéf, mozaika, maľba na drevo), mnohé diela vytvoril priamo v lokalitách Záhoria. Skúsenosti s monumentálnou formou však majú spätný dosah i na vlastnú komornú maľbu, ktorá v kontexte autorovho umeleckého diela predstavuje relevantnú kapitolu. Na jeho maliarskej identite zanechala stopy tiež krátka ilustrátorská epizóda z polovice 80. rokov. Oporné piliere autentického maliarskeho programu v zásadných krokoch B. Bača formuloval veľmi zavčasu, už vo svojich úvodných protivojnových maliarsko-kresbových cykloch na prelome 70-tych rokov. Motivoval ho nielen umelecký a ľudský vzor vlastného pedagóga, ale aj expresívne dielo Kolomana Sokola, súdobé prúdy akčnej maľby a novej figurácie i sugescia sochárskej formy predovšetkým príklad Alberta Giacomettiho.

Imperatívom v celom komplexe Bačovho kresbovo-maliarskeho diela je od počiatku figurálna koncepcia, v ktorej dešifruje nadčasové humanistické princípy harmónie citu a rozumu, vzájomného dialógu, ústretovej komunikácie na všetkých úrovniach. Mystérium človeka, jeho existenciálny sociálny status, koexistencia V súkolí doby, spoločnosti, ale aj v intímnejšej sfére rodinných vzťahov – v súhrne konflikty a perspektívy života, tiež trvalý a zvučne rezonujúci okruh ekologickej problematiky aj prienik do sféry vesmírnych inšpirácií – to sú závažné a ťažiskové ideové kódy Bačovej imaginácie. Vrství ich do viac či menej početných cyklov, v ktorých sa dotýkajú metaforicko-symbolicky zastrešené dejové pásma i asociačné roviny. Kľúčový ikonografický článok autorovej obrazovej reči už desaťročia predstavuje demytologizovaný motív kríža v silno koncentrovanej štylizácii ľudskej postavy ako synonymum životných zápasov človeka i jeho konečného zmierenia.

Mgr. Božena Juríčková

Článok vyšiel v partnerskom týždenníku Záhorák


.

BM: Ustekana sobota