Seničan Marek Mach (22) už ako 15-ročný založil iniciatívu Mladí proti fašizmu, prostredníctvom ktorej sa na sociálnych sieťach snaží formovať postoje našej mladej generácie pozitívnym smerom. Za svoje aktivity získal niekoľko ocenení, vrátane prestížneho rebríčka Forbes 30 pod 30, ocenenie OSN SDGs, aj cenu TTSK. Po maturite na senickom gymnáziu pokračoval v štúdiu ekonómie a managementu na VUT v Brne.

foto archív Marek Mach

Ešte stále máte dostatok energie venovať sa práci, ktorú ste začali v Senici?

Úprimná odpoveď je, že práca, ktorú robím, ma baví. Myslím si, že bez toho by sa to reálne robiť asi ani nedalo. Keď má človek to šťastie, že sa môže venovať niečomu, čo ho baví, stráca sa rozdiel medzi voľným časom a prácou. A to myslím v dobrom. Uvedomujem si, že mnoho ľudí takú možnosť, bohužiaľ, nemá, a preto sa snažím vážiť si ju najviac, ako viem. V krátkosti teda platí, že energie mám nielen dostatok, ale práca mi ju aj dopĺňa.

Macek Knihy.Zahori

Prináša vám táto práca uspokojenie, má podľa vás zmysel bojovať za hodnoty, ktoré presadzujete?

Som o tom presvedčený. Uvedomujem si, že naša spoločnosť je v súčasnosti veľmi rozdelená. Ľudia sa spolu neraz odmietajú rozprávať kvôli rozdielnym názorom na politiku, čo ma úprimne mrzí. Okrem iného aj z toho dôvodu, že ak necháme o našej budúcnosti rozhodovať emócie, a nie dialóg, nikdy to na Slovensku lepšie vyzerať nebude. Hodnoty, ktoré šírim, stoja predovšetkým na tvrdení, že každý môže byť slobodný iba vtedy, keď svojou slobodou neobmedzuje slobodu druhých. A to je podľa mňa niečo, čo nám na Slovensku občas trochu chýba. Namiesto toho, aby sme sa snažili hľadať riešenia, ktoré môžu zlepšiť život mnohým z nás, neraz hľadáme dôvody, za ktoré môžeme skryť nenávisť, ktorou si život navzájom len strpčujeme. Vyzerá to tak, akoby mnohí z nás verili, že lepšie sa budeme mať iba vtedy, ak sa niekto druhý bude mať horšie. Ibaže tak to nefunguje. Na tom našom malom krásnom Slovensku tu spolu žijeme a budeme žiť všetci spolu bez ohľadu na to, či sa nám to páči, alebo nie. A pokým sa nenaučíme, že krajšiu atmosféru tu musíme robiť práve my, jeho občania, tak tu nikdy žiadna krajšia nebude.

Študujete v susednej ČR, chcete sa vrátiť na Slovensko?

Študoval som, teraz mám rok pauzu. Pravda je taká, že som zo Slovenska vlastne ani nikdy neodišiel. Je pravda, že študujem v Brne, no keďže to je zo Senice asi rovnako ďaleko ako do Bratislavy, na štúdium som dochádzal a v Brne býval iba zopár dní v týždni. Teraz ma prijali na univerzitu do Švédska a tam sa už budem musieť na nejaký čas presťahovať. Plánujem však stále rozvíjať moje aktivity na Slovensku a po ukončení štúdia sa domov určite vrátim. Niektorí ľudia sa ma pýtajú, že ako to budem stíhať. Bohužiaľ, smutná realita je taká, že rovnako, akoby som išiel na vysokú školu do Košíc. Zo Švédska sa totiž vďaka leteckému spojeniu do Bratislavy dostanem rýchlejšie, ako keby som cestoval domov z východu republiky.

Prečo práve Slovákom v zahraničí venujete toľko energie?

Energiu sa snažím venovať všetkým Slovákom, no som presvedčený, že na Slovákov žijúcich v zahraničí by sme nemali zabúdať. A to z viacerých dôvodov. Prvý je, že mnohí Slováci, ktorí žijú v zahraničí, sa denne stretajú aj s vecami, ktoré na Slovensku možno nepoznáme a môžu nám pomôcť pri ich rozvíjaní. V tejto súvislosti rád používam jeden príklad. Arabské číslice, ktoré dnes všetci používame, by sme nikdy nepoznali, ak by v minulosti niekto nevycestoval do Indie, odkiaľ v skutočnosti pochádzajú, hoci ich voláme arabské, a nedoniesol by ich sem. Dodnes by sme používali tie rímske a netušili by sme, že existuje niečo lepšie. To isté platí aj dnes, len na iných veciach. Druhým dôvodom je, že v zahraničí žije naozaj veľ ké množstvo Slovákov a nám všetkým môže len pomôcť, ak sa sem aspoň časť z nich raz rozhodne vrátiť. To sa však nestane, ak budú mať pocit, že na Slovensku nikoho nezaujímajú.

Pred parlamentnými voľbami ste boli spoluorganizátorom volebného vlaku, ktorý na Slovensko priviezol zadarmo z Prahy a Brna slovenských študentov. Pripravuje sa niečo podobné aj pred prezidentskými voľbami?

Áno, kampaň, ktorou chceme ľudí motivovať, aby sa zúčastnili na prezidentských voľbách, pripravujeme aj tentokrát rovnako, ako v prípade tých parlamentných. Čo sa však týka podrobností, tie nateraz zostávajú v tajnosti. Na kampani stále pracujeme, zisťujeme, aké konkrétne sú naše možnosti a na základe toho spravíme najviac, ako budeme vedieť, aby sa nám podarilo čo najviac Slovákov motivovať prísť na Slovensko voliť.

foto archív Marek Mach

Čo je podľa vás potrebné brať do úvahy ešte pred tým, než vhodí me svoj hlas do urny pri voľbe nového prezidenta?

Už som v tomto rozhovore spomínal emócie a dovolte, aby som sa k nim ešte vrátil. Bohužiaľ, pre nás ľudí je prirodzené, že pri mnohých rozhodnutiach uprednostňujeme práve tie. Oveľa dôležitejšie však je, snažiť sa dať ich aspoň na chvíľu bokom a pozrieť sa na fakty. Zohľadniť, aké sú právomoci prezidenta. Uvedomiť si, že ide predovšetkým o reprezentatívnu funkciu, ktorú by mal vykonávať čestný človek. Že nemá právomoc navrhovať zákony, no je tým posledným, kto ich môže parlamentu vrátiť, aby ich poslanci prepracovali v prípade, keby pre občanov neboli prínosné. Že síce nemôže priamo veľmi zlepšovať život občanov, no môže zabezpečiť, aby nebol inými zásadne zhoršený, napríklad, ak by nejaká vláda a parlament chceli presadiť niečo, čo by občanom mohlo uškodiť. To všetko sú veci, na ktoré si pri jednotlivých kandidátoch treba úprimne a bez emócií odpovedať, či to dokážu. Emócie totiž o realite na konci dňa rozhodovať nebudú. Bude o nich rozhodovať nový prezident. A toho naše emócie zaujímať nebudú.

Macek Knihy.Zahori

Prezidentka Zuzana čaputová presadzovala hodnoty, ku kto rým sa hlási aj vaša platforma. Častokrát bola ona aj podobne zmýšľajúci ľudia označovaní za “slniečkarov”. Čo si o tom myslíte?

Je prirodzené, že ako občania máme na politiku aj politikov neraz rozdielny pohľad. A to je v poriadku. Koniec koncov, o tom je demokracia. Čo však za správne už nepokladám je, ak rozumnú debatu vymeníme za nálepkovanie druhých ľudí pojmami, ktoré ich majú očierňovať a zhadzovať bez toho, že by sme to vedeli akokoľvek inak opísať. Konkrétne pri pani prezidentke som sa stretol s mnohými ľuďmi, ktorí ju označovali podobnými pojmami. Keď sme sa však začali rozprávať o tom, prečo niečo také tvrdia, neraz nevedeli svoju nenávisť odôvodniť inak, než len ďalšími urážkami. A to správne nie je. Takáto debata nás nikdy nikam neposunie. Ak sa niekomu niečo nepáči, povedať sa to vždy dá aj bez urážok. Tak, aby sme o tom mohli normálne diskutovať.

Aké vlastnosti by podľa vás mat dobrý prezident SR? Viete už, koho budete volit?

Som presvedčený, že prezident by mal byť v prvom rade čestný človek, ktorý v minulosti napríklad nikdy neklamal svojich voličov. Človek, ktorý sa dokáže odosobniť tak, aby nemohol byť spájaný so žiadnou stranou a dokázal sa vždy pozerať v prvom rade na ľudí a Slovensko, a nie na svoju politickú kariéru. Človek, ktorý dokáže uprednostniť nepopulárne rozhodnutia pred tými, ktoré mu prinesú politické body. Ja osobne som si takého už vybral a na rozdiel od parlamentných volieb, v ktorých som naozaj až do poslednej chvíle nevedel, komu odovzdám svoj hlas, sa pri týchto volbách niečoho podobného neobávam.

foto Marek Mach

Čo by ste na záver rád odkázali svojim rovesníkom, prípadne iným voličom?

V poslednej dobe často cestujem po stredných školách, kde sa rozprávam so žiakmi a snažím sa posunúť im jednu konkrétnu vec. A síce, aby sa nebáli púšťať sa do vecí, ktoré pokladajú za správne. Pretože to, ako to tu na Slovensku bude vyzerať naozaj, závisí predovšetkým od nás, Slovákov. A to okrem iného znamená, že každý z nás sa môže pričiniť o to, aby to tu vyzeralo lepšie. Pretože ak niečo budeme o niekoľko rokov ľutovať, tak to nebudú veci, ktoré sme skúsili a nevyšli, ale tie, o ktoré sme sa ani nepokúsili…

Alexandra Bobotová

Rozhovor vyšiel v partnerskom týždenníku Záhorák


.
Toto je čítané

Trnavská župa stavia v Senici novú telocvičňu

Stavba novej športovej haly pri župnej Strednej odbornej škole podnikania v remeslách…

BM: Ustekana sobota