Majstrovstvá sveta atlétov do sedemnásť rokov vo Francúzskom Lille 6. – 10. júla boli jej prvým veľkým podujatím medzinárodných rozmerov.
Malacká atlétka, šestnásťročná Monika Baňovičová súťažila v trojskoku v ktorom obsadila 27. miesto spomedzi všetkých 32 zúčastnených pretekárok. O niekoľko dní ju čaká odlet do tureckého Trabzonu, kde bude štartovať na obdobnom podujatí európskych rozmerov. V rozhovore sa záhorácka atlétka vracia k svojim dojmom, ktoré v Lille nadobudla.
Pred majstrovstvami sveta ste isto vedeli že v trojskoku, disciplíne ktorú príliš nepreferujete, máte len malú šancu uspieť v nabitej konkurencii trojskokaniek z celého sveta. S akými ambíciami ste odchádzali do Lille?
Pôvodne som myslela, že mám skočený najslabší výkon spomedzi všetkých pretekárok. Vo Francúzsku mi však deň pred pretekmi reprezentačný tréner oznámil, že ešte sú v štartovej listine dve dievčatá podo mnou. Celé svoje účinkovanie v Lille som považovala za výzvu. Nebyť posledná, podať stopercentný výkon a nazbierať skúsenosti.
Vy ste počas skákania dávali najavo svoju nespokojnosť. Po súťaži ste dokonca odkrývali zo sektora. Čo sa vám stalo?
Bola som sklamaná z dosiahnutého výkonu a navyše som si už pri prvom pokuse narazila pätu. Cítila som, že bolesť mi uberie z výkonu a druhý pokus za 12,05 m bol pre mňa utrpením. V tretej sérii som skúsila odraziť prvý skok z opačnej nohy, ale druhý som opäť musela odrážať z tej boľavej. Nebola už šanca na zlepšenie. No nielen päta ma trápila, myslím, že som neskákala tak, ako by som si predstavovala, aj keď som svoj prvotný cieľ splnila a neskončila nad tridsiatou priečkou.
Koncentrovali ste sa plne na svoj výkon alebo ste stihli zazrieť i niektoré silnejšie súperky?
Súťaž bola dlhá a ako tak som stíhala vidieť skákať i ostatné dievčatá. Najmä Švédku Khaddi Sagniovú, ktorá v prvom pokuse skočila svetový výkon roka. Keď išla skákať, celý štadión tlieskal a my ostatné skokanky taktiež. Podobne dobrá atmosféra však vládla počas celej súťaže. Keď som si roztlieskala publikum pred posledným pokusom, mala som približne podobnú podporu, ako Švédka.
Keď ste potom ako diváčka sledovali výkony v šprintoch alebo v skoku do diaľky – nelákalo vás to obuť tretry a ísť súťažiť s nimi?
Veľmi ma to lákalo, veď šprinty a diaľka sú moje obľúbené disciplíny. Ale po návrate na Slovensko fakt, že ešte ma čaká EYOF v Turecku (Európsky olympijský festival, neoficiálne majstrovstvá Európy dorastencov), zapríčinil, že teraz trénujem s väčším zanietením a veľmi sa budem snažiť podať lepší výkon.
Čaká vás tentoraz skok do diaľky. Trojskok bude v Turecku v réžii vašej malackej tréningovej partnerky Elišky Chvílovej. Aký máte vzťah k diaľke?
Určite pozitívnejší ako k trojskoku. Nie je to pre nevydarenú súťaž na majstrovstvách sveta – trojskok je veľmi náročná disciplína, celé telo vás z neho bolí. Diaľku mám rada, ale stále najviac inklinujem k šprintom. Už sa teším, keď na pretekoch nastúpim v mojej najobľúbenejšej disciplíne – behu na 100 metrov. Ale to bude až niekedy koncom leta. Inak – som veľmi rada že do Trabzonu cestuje aj Eliška s ktorou trénujem a pridá sa k nám aj ďalší pretekár z AC Malacky Marco Adrien Drozda.
S vami štartoval vo výprave v Lille i ďalší záhorácky pretekár, chodec Andrej Dolinský v chôdzi na 10 kilometrov. Stíhali ste sledovať jeho výkon?
Andrej bol veľmi sklamaný, keď ho diskvalifikovali po nejakom šiestom kilometri. Vravel, že po pár kilometroch bol dva razy napomínaný od rozhodcov a vraj cítil, že dnes asi preteky nedokončí, keďže ho ešte čakalo niekoľko kilometrov, ktoré sa v ostrom tempe nedajú odchodiť bez chyby.
Ako ste vnímali prácu a prístup francúzskych usporiadateľov?
Nedá sa povedať, že by neboli milí, ale s Francúzmi sa ťažko dohovoríte v angličtine. I organizácia Francúzom nevychádzala, často nám nevedeli pomôcť ani ľudia na oficiálnych miestach. Navyše Francúzi odmietajú rozprávať po anglicky a čakajú, že všetci sa budú učiť ich reč. Lille je pekné, stihli sme si ho prezrieť počas otváracieho ceremoniálu. Ceny sú tu drastické – všade je drahota. Prvý raz som jedla krevety a suši. Inak sme ale nemali veľa času na prezeranie pamiatok.
Aká bola atmosféra v slovenskom tíme?
Veľmi uvoľnená, priateľská. Boli sme dobrý kolektív, nikto viac–menej nevytŕčal a na súťažiach sme sa navzájom povzbudzovali. V ubytovacom komplexe hotela Creps vo Wattignies (dedina asi 12 km od Lille, pozn. autora) okrem nás bývali i Juhoafričania alebo Novozélanďania, takže sme tvorili akúsi medzinárodnú partiu.
Keď už spomínate Novozélanďanov – v Lille upútal svojimi výkonmi najmä ich guliar Jacko Gill, ktorý utvoril dorastenecký svetový rekord výkonom 24,35 m. Dostali ste sa do kontaktu s týmto guliarom?
Jacko sa počas majstrovstiev sveta stal polovičnou súčasťou slovenskej výpravy. Pomerne často nás navštevoval. Je to skromný chlapec, ktorý sa baví atletikou a životom. Po šampionáte sme mu darovali niektoré časti reprezentačného oblečenia, aby mal na Slovákov spomienku.
Vy sama ste si z Lille priniesli vrchnú časť dámskeho odevu jamajskej reprezentácie. Ako ste sa k nemu dostali?
Stretla som sa s jednou Jamajčankou, ktorej sa zapáčila moja reprezentačná bunda. Prebehla medzi nami férová výmena. No musím povedať, že vďaka atmosfére ktorá teraz panuje okolo Usaina Bolta, išli jamajské veci na odbyt a ich výprava si to uvedomovala. Jamajčania na šampionáte načreli do zásob reprezentačného oblečenia a začali s ním vo veľkom kšeftovať. A vychádzalo im to – domov zrejme nedoniesli nič jamajské.
–TK AC–
Fakty o Monike Baňovičovej
Narodená: 28. 8. 1995 v Malackách
Bydlisko: Závod
Tréner: Vladimír Handl
Škola: Gymnázium Malacky
Disciplíny: 100 m, 200 metrov, 100 m prekážok, diaľka, trojskok
Najväčšie úspechy: Niekoľkonásobná majsterka Slovenska v kategórii starší žiaci a dorast, držiteľka slovenských rekordov na 60 m prekážok (žiacka i dorastenecká kategória v hale), 150 m (taktiež v hale), 80 m prekážok a členka štafety starších žiačok AC Malacky, ktorá taktiež drží slovenský rekord na 4 x 200 m. Jej doterajšie najväčšie úspechy boli kvalifikovanie sa na MS do 17 rokov v Lille a na EYOF do Trabzonu.
Športové ambície: Čo najdlhšie športovať a hlavne baviť sa športom, taktiež sa zúčastniť ešte na nejakých medzinárodných pretekoch a umiestniť sa čo najlepšie.
Obľúbení športovci: Atléti Allyson Felixová, Petr Svoboda, Sanya Richardsová, Asafa Powell, Shelly-Ann Fraserová
