Je tomu už 79 rokov, čo boli mestá a obce na Záhorí oslobodené spod fašizmu. Na udalosti, ktoré sa odohrali v rokoch 1939 až 1945, začína pomaly padať prach zabudnutia, stále by sme si ich však mali pripomínať. Spomienky žijú aj vďaka ľuďom, ktorí ich pre ďalšie generácie zbierajú a starostlivo zaznamenávajú. Jednou z nich je aj udalosť, ktorá sa stala 13. septembra 1944 na našich kopaniciach. Zaznamenal ju milovník histórie Ján Peter zo Senice.
Dňa 13. septembra 1944 okolo 10. h 36 strieborných „libertátorov“ (lietadiel) letelo smerom na sever k Ostrave. Na pravé poludnie sa po skupinkách 6-12 lietadiel vracali späť preletujúc nad obcou Sobotište. Okolo 13. h sa začali objavovať malé strieborné obláčiky, potom povyskakovali ôsmi letci nad sobotištským kopanicami. Jeden letec svoj pád neprežil, jeho padák unášal vietor ponad zrúcaniny hradu Branč. Lietadlo, z ktorého letci povyskakovali, preletelo obec Sobotište a zrútilo sa k zemi pri kopanici zvanej „Kutálci“. Pád lietadla odvrátil pozornosť od letcov, ktorí sa medzitým dostali šťastne na zem. Všetko utekalo k lietadlu, ktoré narazilo na svah, vrtuľa zostala zastrčená v zemi. O krátky čas sa dostavilo na miesto gestapo zo Senice, postavilo tam stráž a zvyšok lietadla dalo odviezť do továrne na spracovanie kovov.
Medzitým sa už letci snažili ukryť v lese a pomocnú ruku im podali kopaničiari. Vyšetrovanie gestapa, ktoré nasledovalo, bolo bezvýsledné. Letcov dopravili na kopanice na Turú Lúku ešte tej istej noci a odtiaľ do bezpečia. Kto mal možnosť, ten pomáhal. Letcov sústredili v dome u Martina Černeka, ktorý vedel po anglicky. Potom ich s pomocou Jána Kolárika odviedli na turolúcke kopanice, kde sa všetci ukryli.
Letec, ktorý spadol v chotári obce Podbranč, našiel úkryt v mlyne Jána Vartíka, pod hromadou haluzia. Iný, ktorý zoskočil posledný neďaleko Sobotišťa, pristál na hone zvanom Šedivá strana, kde mu pomohli tam pracujúci bratia Ján a Pavel Hyžovci zo Sobotišťa. Ten sa pri lese stretol s Pavlom a potom sa k nim pridal Martin Baláž z Častkova, ktorý ho ukryl v starej pivnici za obcou v tamojších vinohradoch, kam mu v noci nosil jedlo. Letec sa chcel dostať k svojim kamarátom, o čo sa postaral Pavel Krč z Častkova. Požičal mu sedliacke šaty, v ktorých šťastne prešli z Častkova na Turú Lúku po ceste, na ktorej stále patrolovalo nemecké poľné žandárstvo Sicherheinstdienst.
Vďaka mnohým účastníkom príbehu boli životy letcov zachránené a s pomocou obyvateľov kopaníc sa vyhli aj nemeckému zajatiu. Tieto spomienky už dávno vybledli. Len na vrbovskom cintoríne doteraz leží a sníva svoj sen jeden mladý letec…
Článok vyšiel v partnerskom týždenníku Záhorák
