Divadlo na Búroch má bohatú tradíciu. V minulosti v ňom pôsobili ochotníci, ktorí pravidelne a s veľkým úspechom prinášali divákom najmä komédie. Po Nežnej revolúcii však nastal útlm a tradícia v Borskom Mikuláši sa na určitý čas prerušila. Aká je situácia dnes?
Divadlo sa rozhodla obnoviť partia kamarátov. Vzniklo vraj z nudy a z potreby umelecky sa realizovať. Výber prvej hry bol jednoduchý, voľba padla na Uličku od Emila Göllnera, ktorá sa v obci hrala už v minulosti. Našťastie, herci sa mohli oprieť o cenné rady strýca Malíka, dlhoročného ochotníka, ktorý aktívne hrával ešte pred revolúciou. Inscenácia mala obrovský úspech, čo povzbudilo hercov, aby s divadlom pokračovali.
Nasledovala hra od Ferka Urbánka Kamenný chodníček, ktorá sa divákom tiež veľmi páčila. „Naša partia hercov fungovala v zložení, v ktorom vznikla. Keď sme potrebovali nového herca, nerobili sme konkurz, ale sami sme oslovovali potenciálnych kandidátov. Vždy sa hľadala hra, ktorá presne vyhovovala potrebám divadla. To znamená, že obsadenie súhlasilo s počtom ľudí v súbore, aby si zahral každý. Hra nám musela sedieť typovo. Postupne sa to ale ukázalo ako problém, pretože nie každé obsadenie sedelo počtom mužov a žien v súbore. Ak sa taká hra aj objavila, nemusela sa nám hodiť dramaturgicky. Každý rád hrá témy, ktoré ho bavia a ktoré ocení dedinský divák,“ vysvetľuje vedúci a režisér Búranského ochotníckeho divadla (BOD) Jozef Ovečka.
Vlastné hry sú naj
Podľa neho napísať vlastnú autorskú hru sa ukázalo ako výborný ťah. Vyriešilo to problém s náročným hľadaním vhodných hier. Po Kamennom chodníčku nasledovala inscenácia Večer jednoaktoviek, ktorá obsahovala tri kratšie príbehy. Posledný napísal Jozef Ovečka. Nasledujúcu hru Babské plkotačky, od toho istého autora, považujú v súbore za najúspešnejšiu. Na Búroch sa hrala trikrát a mala aj najviac uvedení na Záhorí, diváci ju videli napr. v Zohore, Jablonici, Šaštíne, Závode, Senici a ďalších obciach. Hry BOD sú písané a hrané výlučne v záhoráčtine. Rodeným Záhorákom sa vraj prirodzenejšie komunikuje tak „jak im zobák narosteu“ a záhoráčtinu viac ocení aj náš domáci divák.
Samostatnou kapitolou sú estrády, ktoré majú na Búroch dlhú tradíciu. „Ide o typ zábavného programu podobného Televarieté alebo Uragánu. Tvoria ju krátke scénky, doplnené hudobnými a tanečnými vystúpeniami miestnych kapiel a súborov,“ hovorí Ovečka.
Prvé estrády pre BOD napísal a režíroval už spomínaný strýc Malík. O zatiaľ poslednú sa postaral Jozef Ovečka. „Estrády sú v podstate neprenositeľné do iných obcí, pretože si častokrát uťahujú z občanov a situácií, ktoré by v iných dedinách nepochopili. O to väčší úspech majú na domácom javisku,“ dodáva.
Slnko v pasti
Búranské ochotnícke divadlo sa úspešne venuje aj iným aktivitám, ako je súťaž vo varení gulášu, pravidelnému letnému kinu a oldies diskotéke. V súčasnosti však už herci skúšajú pod režijným vedením Andrey Štefekovej novú hru Slnko v pasti. Jej premiéra je naplánovaná na koniec tohto roku.
Jozef Kollár
Článok vyšiel v partnerskom týždenníku Záhorák
