Tohtoročná zima bola veľmi krátka a mierna. Počas nej nestihla vymrznúť pôda a vymrieť škodcovia. Po nej prišiel rýchly a skorý nástup jari, ktorý prekvapil vysokými teplotami vzduchu. Poľnohospodárom a záhradkárom navyše robia starosti aj časté a rýchle zmeny počasia zo dňa na deň.
Abnormálne nezvyčajne teplé počasie sa na Slovensku prejavuje najmä od prelomu februára a marca tohto roka. Podľa informácií Slovenského hydrometeorologického ústavu (SHMÚ) počas niektorých dní teplota vzduchu v noci a ráno neklesala pod 15 °C. Takéto počasie nie je na Záhorí v týchto mesiacoch zvykom. „Napríklad v Moravskom Svätom Jáne neklesla minimálna denná teplota vzduchu 31. 3. 2024 nižšie ako na 16,4 °C a v Kuchyni na letisku nižšie ako na 16,3 °C.“ Priemerné teploty na Záhorí vo februári a marci tohto roka boli v priemere vyššie o tri až sedem stupňov, ako je priemer z rokov 1991 až 2020. Na prelome marca a apríla boli teploty na Slovensku také vysoké, aké by mali byť až začiatkom júna.
Poľnohospodárom a záhradkárom spôsobujú takéto vysoké teploty a následné striedanie období s výrazne chladnejším vzduchom vrásky na čele. Túto situáciu sme mohli zažiť len nedávno, kedy v týždni od 8. do 14. apríla boli teploty na Záhorí vyššie aj ako 25 °C a v tom nasledujúcom klesli hodnoty len na niečo vyššie 10 °C.
Prudké zmeny teplôt komplikujú výsadbu plodín. Počas apríla a mája ich ohrozuje najmä prízemný mráz. Tento rok je situácia o to horšia, že jar prišla o niekoľko týždňov skôr. Vegetácia je tak v predstihu takmer o mesiac. Aj toto je výsledok globálneho otepľovania a klimatickej zmeny, ktorú začíname pociťovať už aj na území Slovenska. „Čoraz častejšie sa vyskytujú obdobia, kedy sa strieda extrémne sucho s prudkým ochladzovaním a prívalovými dažďami až krupobitím.“ Povedala Katarína Krčová z Regionálnej poľnohospodárskej a potravinárskej komory v Senici. Silné dažde spôsobujú podmáčané polia, na ktoré sa poľnohospodári nemôžu dostať so svojou technikou. Komplikuje to jarné práce na poliach a osevné plány, čo im spôsobuje škody. Zároveň dodáva, že zimy bývajú miernejšie, bez súvislej snehovej pokrývky. To spôsobuje nedostatočnú vlahu a premnoženie škodcov a chorôb.
V roku 2023 úrodu na mnohých miestach poškodili mrazy. Prognózy zberu plodín sú tento rok ešte predčasné. Pestovatelia špargle a jahôd vo Veľkých Levároch museli v minulom roku často bojovať s mrazmi hneď niekoľkokrát, najmä pri zelenej špargli. „Poškodenie sme zaznamenali aj pri jahodách vo fóliovníkoch – boli to hlavne prvé kvety, ostatné sa nám podarili ochrániť. Mrazom boli ale poškodené kvety vo veľmi rannom vývoji pri plochách určených na samozber. Pri poškodení kvetov jahôd prichádza k dosť výraznej redukcii úrody.“ Problémy im spôsobujú aj nerovnomerné úhrny zrážok v jednotlivých mesiacoch.
Prudké zmeny počasia sú rizikom najmä pre malých a lokálnych pestovateľov, ktorí často nemôžu získať dotácie na svoje podnikanie. Stanka Tomancová hovorí, že sa prispôsobuje zmenám počasia najmä pri výbere výsadby nových stromov. „Pri vysádzaní sa spolieham viac na skleníkové pestovanie, pretože tu nie je dopad zlého počasia taký citeľný.“ V prípade ovocných stromov dodáva, že si nevie predstaviť výšku investície do ich ochrany. „Nemyslím si že by to bolo efektné. Malé, nové stromčeky zachrániť vieme napríklad obalením do textílie, ale pri veľkých je to nad moje sily.“
Extrémne výkyvy počasia budeme môcť na našom území očakávať čoraz častejšie a vo väčšom rozsahu. Podľa Kataríny Krčovej z Regionálnej poľnohospodárskej a potravinárskej komory v Senici bude potrebné situáciu riešiť systémovo zo strany štátnych orgánov. „My ako RPPK sa snažíme poukazovať na tieto problémy a vzniknuté škody každoročne monitorujeme, vyčíslujeme a predkladáme na rezortné ministerstvo.“ Čiastočne môže poľnohospodárom škody na poliach vykompenzovať aktuálne vyhlásená výzva štátnej pomoci. „Jediným možným riešením v súčasnej dobe je využiť schému štátnej pomoci na platby poistného v poľnohospodárskej prvovýrobe,“ dodala Katarína Krčová.
