Pri lepení obkladov či dlažby sa určite oplatí nepodceniť výber vhodného lepidla. Práve ono predstavuje zásadný faktor, ktorý môže pozitívne či negatívne ovplyvniť životnosť realizovaného povrchu.
Kedy je pružná lepiaca malta nenahraditeľná?
Súčasná ponuka obkladov a dlažby je veľmi rozmanitá, a to nielen čo sa týka dizajnu a materiálov, ale tiež rozmerov. Od „klasických“ formátov (15×15 či 20×20 cm) sme sa posunuli k veľkoformátovým obkladovým prvkom. Je preto viac ako jasné, že si nevystačíme so základnými lepidlami triedy C1 alebo C2, ktorými sme lepili obklady a dlažby menších rozmerov prevažne v interiéri, prípadne väčšie obkladové prvky, napr. z gressu či prírodného kameňa (v prípade lepidla C2).
Od lepidla dnes očakávame flexibilnosť. Flexibilný materiál je vo svojej podstate schopný ohýbať či deformovať sa pod určitým zaťažením alebo tlakom a potom sa vrátiť do svojej pôvodnej formy/podoby, a to bez toho, aby bol trvalo deformovaný. Nie každé flexibilné lepidlo je však naozaj flexibilné. Nestačí, ak má tento prívlastok len v svojom názve či popise.
Kedy si nevystačíme so základnými stavebnými lepidlami?
Napríklad v situácii kedy lepíme obklady a dlažbu veľkých formátov. Počas ich realizácie musíme navyše čeliť výzvam, ktoré kladú špecifické požiadavky na vlastnosti samotnej lepiacej malty.
Ďalej pri lepení na podlahové vykurovanie, lepení v exteriéri na terasách, balkónoch, pri lepení na plochách, ktoré sú vystavené poveternostným podmienkam, zvýšenému mechanickému zaťaženiu, ale napríklad aj pri lepení obkladu a dlažby tmavých odtieňov.
Tu prichádzajú na rad stavebné lepidlá s označením S1 a S2. Sú to flexibilné lepidlá alebo pružné lepiace malty, ktoré lepšie prenášajú pnutie medzi podkladom a obkladovým prvkom, sú schopné odolávať priečnej deformácii, čo prispieva k ich bezpečnému použitiu vo vyššie popísaných situáciách či prostredí.
Moderné lepiace materiály disponujú aj ďalšími zaujímavými a prácu uľahčujúcimi vlastnosťami, a vtedy v ich označení pribúdajú ďalšie písmená?. Čo presne znamenajú?
E – lepiace malty s predĺženou dobou otvorenia. Ide o čas, po natiahnutí lepidla na podklad, počas ktorého môžete nalepiť obklad bez toho, aby sa znížila prídržnosť k podkladu. Táto vlastnosť má veľké opodstatnenie napríklad pri obkladaní väčších plôch.
T – lepiace malty so zníženým sklzom. Takéto lepiace malty sú vhodné pi obkladaní stien väčšími a ťažšími obkladovými prvkami.
F – rýchlo tuhnúce malty. Niekedy sú potrebné lepidlá, ktoré rýchlo tuhnú a umožňujú realizáciu nasledujúcich prác už po pár hodinách.
Pri výbere lepidla/lepiacej malty upriamte vždy svoju pozornosť nielen na jej označenie v názve či popise, ale aj na triedu lepidla (podľa normy STN 12004).
Čo je dôležité pri lepení obkladov a dlažby?
Pri lepení obkladov a dlažby pomocou flexibilného lepidla je dôležité dodržať niekoľko dôležitých krokov. Výsledok bude nielen krásny, ale aj funkčný, bezpečný a dlhotrvajúci.
Príprava podkladu: Podklad musí byť suchý, pevný, nosný, tvarovo stabilný, nezamrznutý, zbavený prachu, nečistôt, olejov, mastnôt, tukov, všetkých separačných vrstiev a voľných častíc, ktoré by mohli negatívne ovplyvniť adhéziu/priľnavosť lepidla. Nesúdržné vrstvy a šlemy musia byť odstránené vhodným spôsobom (napr. brúsením). Je dobré podklad napenetrovať vhodným penetračným náterom v závislosti od nasiakavosti podkladu. V prípade väčších nerovnosti, je nutné ich vyrovnať vhodnou vyrovnávacou, oprávkovou alebo nivelačnou hmotou.
Výber správneho náradia: Na realizáciu lepiacej malty sa používa zubové hladidlo s veľkosťou zubov v súlade s vlastnosťami lepeného prvku. Takto nanesený materiál vytvára rovnomernú vrstvu, ktorá umožňuje správne uloženie obkladu alebo dlažby. Náradie je nutné po použití vždy očistiť vodou.
Správne nanášanie lepidla: Materiál sa väčšinou nanáša na podklad v dvoch krokoch. V prvom kroku sa nanesie tenká kontaktná vrstva. Do tejto, ešte vlhkej vrstvy, sa v druhom kroku nanáša lepiaca malta zodpovedajúcou zubovou stierkou vedenou pod uhlom cca 45-60°. Obkladový prvok sa vtláča do čerstvého maltového lôžka a prípadné prebytky lepiacej malty na povrchu sa odstránia vlhkou špongiou.
V exteriéri, napríklad pri obkladaní bazénov alebo obkladaní vo veľmi zaťažovaných priestoroch, sa odporúča kombinovaný postup obojstranného nanášania lepidla, tzv. metódou buttering-floating. Krytie rubu dlažby či obkladu lepiacou maltou v interiéri sa odporúča min. 60%, v exteriéri min. 95%, pri veľkoformátových prvkoch (s rozmerom väčším ako 33 cm) min. 95% v interiéri aj exteriéri. V prípade použitia neznámych či špecifických druhov obkladových prvkov je dobré urobiť skúšobné lepenie.
Uloženie obkladu alebo dlažby: Po uložení obkladu alebo dlažby je potrebné ich pevne pritlačiť na podklad tak, aby sa vytvorilo dobré spojenie/kontakt bez tvorby vzduchových medzier medzi lepidlom a obkladovým prvkom.
Doba otvorenosti, čas použiteľnosti, škárovanie či plné zaťaženie: Flexibilné lepidlo môže mať špecifickú dobu otvorenosti/zavädnutia, počas ktorej je lepidlo stále schopné „prijímať“ obkladové prvky. Rovnako je dobré poznať čas použiteľnosti lepidla, čas po ktorom je možné pokračovať v škárovaní, ako aj čas plného zaťaženia obkladanej plochy. Pomôže nám to optimálne a efektívne naplánovať jednotlivé pracovné kroky a predísť nepríjemným prekvapeniam.
Výber vhodného stavebného lepidla alebo lepiacej malty závisí od konkrétnej situácie, t. j. veľkosti obkladanej plochy a obkladových prvkov, podmienok prostredia, očakávaného zaťaženia, ako aj od zručnosti majstrov. Pred použitím je vždy dôležité zvážiť konkrétne požiadavky a dodržiavať odporúčania výrobcu.