Prudké zmeny, či výkyvy počasia nespôsobujú problémy len ľuďom. Klimatická zmena výrazne ovplyvňuje aj vtáctvo. Na tento problém sme sa pýtali Jána Gúgha zo Slovenskej ornitologickej spoločnosti, ktorý nám okrem toho ozrejmil, čo robiť, ak nájdeme zraneného vtáka v prírode.

ilustračné foto

„Prudké zmeny počasia, ktoré súvisia s klimatickou zmenou, dokážu výrazne zasiahnuť do hniezdnej úspešnosti vtáctva, prípadne negatívne ovplyvniť vtáčie druhy počas migrácie na jar alebo na jeseň,“ hovorí Ján Gúgh zo Slovenskej ornitologickej spoločnosti. Tento problém platí podľa neho v celej Európe. Častým problémom je napríklad, ak počas výchovy mláďat nastane dlhšie ochladenie so zrážkami. Kvôli nedostatku potravy tak mladé jedince uhynú. Ďalším dôvodom je premočenie hniezda, či zachladnutie znášky. Počas migrácie môžu výkyvy spôsobiť až hromadné úhyny. „Z regiónu Záhoria sú známe z minulosti napríklad početnejšie úhyny lastovičkovitých vtákov počas jesennej migrácie, kedy ich zaskočilo náhle a dlhšie trvajúce ochladenie a dážď, čo spôsobilo nedostatok potravy a úhyny jedincov,“ dodáva Gúgh.

Záhorácke rádio 2024 01

Problém je podľa Jána Gúgha komplexnejší. „Výkyvy počasia zasahovali do života vtáctva aj v minulosti a sú prirodzeným faktorom. Problém nastáva ak sa opakujú takmer každú sezónu a populácie vtákov nedokážu doplniť straty na početnosti.“ Gúgh hovorí, že problémom je aj posun ročných období. Časovanie vzniklo evolučne a je ovplyvnené rôznymi faktormi. „Na jar tieto vtáky netušia, že u nás už nastala jar vo februári. Svoj návrat inštinktívne načasujú tak, ako tomu bolo dlhé storočia a tisícročia.“ Vtáctvo tak priletí v čase, kedy už nemusí byť dostatok potravy pre mláďatá. Okrem toho, extrémne suchá vplývajú na vtáky nielen na hniezdiskách, ale aj pozdĺž migračných trás a na zimoviskách.

Ďalšou kategóriou je samotné správanie ľudí v prírode. Tí častokrát nevedia, ako sa majú zachovať v prípade, ak nájdu na zemi zraneného vtáka. Ján Gúgh hovorí, že v tomto prípade treba rozlišovať medzi mláďatami a dospelými jedincami. „Ľudia často robia chybu, že pozbierajú mláďatká, ktoré netreba zachraňovať.“ Ak ľudia nájdu reálne zranených vtákov, treba kontaktovať Štátnu ochranu prírody, ktorej záchranná stanica sa nachádza aj v Malackách.

Pálfyovci Knihy.Zahori

Podľa Gúgha si treba uvedomiť, že na Slovensku sú všetky druhy vtákov zákonom chránené a je zakázané ničiť čo i len hniezda. „Napríklad hniezda belorítok a lastovičiek sú často zhadzované, lebo nám vadí, že padá trus na parapetu.“ To sa podľa neho dá jednoducho vyriešiť umiestnením podložky pod hniezdo. „Len vďaka nám môžu prežiť lastovičky, belorítky, vrabce domové, bociany biele, dážďovníky a ďalšie.“ Okrem toho sú viaceré druhy citlivé na akékoľvek vyrušenie, čo môže viesť až k opusteniu znášky alebo mláďat. „Aj pobytom v prírode treba dbať na to, aby sme nevyrušovali hniezdiace vtáctvo pohybom mimo turistických trás a náučných chodníkov,“ dodáva Ján Gúgh zo Slovenskej ornitologickej spoločnosti.


.
Toto je čítané

Rekonštrukcia domova pre seniorov v Senici pokračuje

Stavebné práce na rozľahlom objekte Domova sociálnych služieb (DSS) a zariadenia pre…

20 rokov