Ako sa ochrániť pred nadmerným slnečným žiarením a aký by mal byť maximálny rozdiel teplôt medzi vnútorným a vonkajším prostredím? Pýtali sme sa odborníkov z Úradu verejného zdravotníctva SR.
Zdravotné problémy nám môže spôsobiť aj nesprávne používanie ventilátorov a klimatizácie. Fyzicky náročnú aktivitu by sme si podľa odborníkov mali naplánovať na skoré ranné hodiny.
„Letné oblečenie by malo byť ľahké, vzdušné, voľnejšieho strihu, skôr svetlých farieb a z prírodných materiálov.“ Podľa hlavnej hygieničky SR Tatiany Červeňovej by sme sa mali vyhnúť syntetickým materiálom, ktoré bránia odparovaniu vody. „Robievajte si časté prestávky v tieni a v čase medzi 10. až 16. hodinou obmedzte pobyt vonku a nezdržiavajte sa na slnku.“
Tatiana Červeňová varuje aj pred nepodceňovaním úpalu a úžeru. „Úpal je prehriatie organizmu, ktoré vzniká aj bez priameho slnečného žiarenia. Úžer je prehriatie organizmu vplyvom slnečného žiarenia.“ Môžu sa prejavovať bolesťami hlavy, nevoľnosťou až závratom a zvracaním.
Dôležité je postihnutého premiestniť do chladnejšieho prostredia a uložiť ho do stabilizovanej polohy. „Postupne ho ochladzujte, najlepšie obkladmi, nie sprchou alebo kúpeľom. Tekutiny mu podávajte po malých množstvách, najlepšie lyžičkou. Väčšie množstvo vody naraz sa neodporúča,“ povedala Tatiana Červeňová.
Vystavovanie sa slnečnému žiareniu môže byť najmä pre deti rizikom. Zástupkyňa hlavného hygienika SR so zameraním na deti a mládež Jana Hamade hovorí, že deti mladšie ako jeden rok by nemali byť vôbec na slnku. „Staršie deti je potrebné pri pobyte vonku opakovane natierať vhodnými krémami a vhodne obliekať.“ Dôležité je natieranie sa krémami s ochranným faktorom (SPF).
Hlavná hygienička SR Tatiana Červeňová hovorí, že v prípade rozdielu teplôt medzi vonkajším a vnútorným prostredím treba dodržiavať určité pravidlá: udržiavať teplotu v interiéri do 32 stupňov počas dňa, v noci by nemala stúpnuť nad 24 stupňov. „Najvhodnejším a najprirodzenejším spôsobom na zvýšenie prúdenia vzduchu v izbe je vetranie. Odporúčame vetrať priestory v nočných alebo v skorých ranných hodinách.“ Úplne vyhnúť by sme sa mali vetraniu počas dňa.
Pri použití ventilátora upozorňuje na umiestnenie mimo prítomných osôb. „Prúd vzduchu dlhší čas nasmerovaný do tváre prispieva k zápalom očí, uší, dutín, k bolestiam zubov a k ďalším zdravotným problémom,“ dodáva Tatiana Červeňová.
Osobitné pravidlá sú pri používaní klimatizácie. Podľa Milady Eštókovej, vedúcej Odboru hygieny životného prostredia ÚZV SR, môže pri prechode z chladného do horúceho prostredia prísť k teplotnému šoku. „Klimatizáciu je preto vhodné nastaviť tak, aby rozdiel teplôt medzi vonkajším a vnútorným prostredím nebol vyšší ako 5, maximálne 7 stupňov.“
Udržiavanie konštantnej teploty v interiéri bez ohľadu na vonkajšiu môže spôsobiť problémy. „K najčastejším ochoreniam patria bolesti hlavy, hrdla, prechladnutie, môže sa oslabiť imunita i celkovo organizmus.“ Chladný vzduch môže viesť k dýchacím problémom a vyvolať až astmatický záchvat, či pri nasmerovaní do tváre k vysušovaniu kože, zápalom očí a uší až k bolestiam zubov, uzatvára Milada Eštóková.
