Nedostatok zrážok eviduje rezort pôdohospodárstva aj Slovenská poľnohospodárska a potravinárska komora. Čiastočne by to mohli kompenzovať umelé závlahy, tie sú častokrát nedostupné a nefunkčné, upozorňuje SPPK. Ministerstvo hovorí, že poľnohospodári môžu žiadať aj o štátnu pomoc.
Ministerstvo pôdohospodárstva eviduje dopady klimatickej zmeny. Medzi prejavy patrí časté striedanie počasia, teplotné výkyvy ale aj nerovnomerné zrážky. „Oficiálnymi údajmi budeme disponovať až po zverejnení druhého a tretieho odhadu úrody poľnohospodárskych plodín ŠÚ SR, ktorý poskytne presnejšie údaje podľa vývoja klimatických podmienok,“ povedala pre Záhorí.sk hovorkyňa rezortu Veronika Daničová.
O suchu hovorí aj hovorkyňa Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory (SPPK) Jana Holéciová. „Nedostatok zrážok vnímajú naši poľnohospodári aktuálne na jesenných plodinách.“ Letné plodiny sú už takmer na celom Slovensku pozbierané. „K 21. augustu členovia SPPK pokosili 96% hustosiatych obilnín a 96% repky olejnej.“
Sucho je podľa poľnohospodárov rôzne. Jana Holéciová hovorí, že sa prejavujú regionálne rozdiely s rôznym dopadom na jesenné plodiny – kukuricu, cukrovú repu, či zemiaky. „Sucho teda je, ale taká katastrofa, ako bola v roku 2022 so zásadným dopadom na produkciu plodín a nedostatkom krmovín pre zvieratá, by to nemala byť.“
Rezort pôdohospodárstva upozorňuje aj na schému štátnej pomoci na náhradu škôd spôsobených nepriaznivou poveternostnou udalosťou ako sú mráz, búrky a krupobitie, námraza, silný alebo dlhotrvajúci dážď, alebo veľké sucho. Pomoc sa môže poskytnúť vtedy, ak sú škody vyššie ako 30% priemernej produkcie. „MPRV SR bude môcť poskytnutie tejto pomoci zvažovať v čase, keď budú známe definitívne údaje o produkcii a škodách spôsobených nepriaznivou poveternostnou udalosťou,“ dodala Veronika Daničová.
„Naďalej je mimoriadne dôležité, aby štát riešil otázku funkčnosti závlahových sústav a zvyšovania plochy ornej pôdy, ktorá je pod závlahami,“ hovorí pre Záhorí.sk Jana Holéciová z SPPK a upozorňuje, že limitujúcim faktorom je voda a nie každý podnik hospodári v oblasti s napojením na závlahy.
Poľnohospodári môžu žiadať finančné prostriedky na stavbu a rekonštrukciu závlahových systémov aj z Programu rozvoja vidieka a Strategického plánu spoločnej poľnohospodárskej politiky. Vyčlenených je vyše 40 miliónov eur a ďalšie výzvy rezort zverejní začiatkom budúceho roka.
„Nedostatok zrážok najhoršie znáša kukurica. Slnečnica je na tom lepšie. Keďže sú husté porasty, voda sa na poliach dlhšie udrží a nevyparí sa rýchlo,“ povedala Jana Holéciová. Výrazné rozdiely sú však podľa poľnohospodárov pri zemiakoch. Odlišnosť je medzi zavlažovanými a nezavlažovanými plochami. Zemiaky nad 25 stupňov prestávajú rásť. „Poľnohospodári musia znižovať teplotu pomocou závlah. Tí, ktorí nemajú napojenie na funkčné závlahové systémy, majú výrazne sťažené pestovanie a ich produkcia bude znížená.“ Celkovo pestovatelia očakávajú priemerný rok.
Podľa informácií SPPK boli v minulosti v niekoľkých lokalitách vybudované malé vodné nádrže. „Tie sú pre nevyhovujúcu legislatívu zanesené kalmi, ktoré nemá kto odstraňovať a tak neplnia svoj pôvodný účel zadržiavať vodu a z nich ju využívať na zavlažovanie.“
Poľnohospodárska a potravinárska komora poukazuje na problém riešenia modernizácie a rozšírenia závlahových systémov, ktoré však celkovo situáciu úplne nevyriešia. „V tomto čase sa striedajú slnečné dni so zrážkami. Tie pomohli určite cukrovej repe. Aj repa, rovnako ako iné plodiny, potrebujú tichý dážď, nie prívalové zrážky.“ Nedostatok zrážok však poľnohospodári vidia aj pri príprave pôdy pod oziminy.
Na otázku, či sa sucho dotkne aj spotrebiteľov nám Jana Holéciová povedala, že určite ovplyvní kvalitu produkcie. „To, či si priplatia spotrebitelia, je ešte veľmi skorá otázka. Záleží aj od toho, ako dopadne pestovateľská sezóna v iných častiach sveta a Európy. Množstvo produktov sa k nám dováža a ceny agropotravinárskych komodít sa tvoria vo veľkých producentských krajinách.“
