Súčasná povodňová situácia na rieke Morava patrí k letno-jesenným povodniam a je spôsobená viacdennými regionálnymi extrémnymi zrážkami. Podobná situácia sa vytvorila nad horným tokom Moravy pred 27 rokmi. Tohtoročná kulminácia povodne v stanici Moravský Svätý Ján prekročí kulminačný prietok povodne z roku 1997 a hladina povodne bude vyššia. Uviedla to Pavla Pekárová z Ústavu hydrológie Slovenskej akadémie vied (SAV). Hydrológovia SAV vypracovali vedeckú štúdiu k aktuálnemu stavu povodia rieky Morava.
V roku 1997 nebolo v takej miere ako dnes zasiahnuté i povodie rieky Dyje, ktorá ústí do Moravy nad obcou Moravský Svätý Ján. „Dnes navyše výšku hladiny nepriaznivo ovplyvňuje aj vysoká hladina Dunaja, dochádza k stretávaniu sa vrcholu povodňovej vlny Moravy s povodňovou vlnou Dunaja,“ skonštatovala Pekárová. Tvrdí, že na Morave v stanici Moravský Sv. Ján sú vyššie zimno-jarné povodne spôsobené i topením sa snehu v povodí v porovnaní s letno-jesennými povodňami. Aj dve najvyššie doteraz zaznamenané povodne boli jarné povodne.
Ďalej poukazuje na to, že najvyšší priemerný denný prietok namerali v roku 1941, a to 1573 kubických metrov za sekundu. Roztrhla sa tam hrádza medzi Gajarmi a Suchohradom na rieke Morave, v obci je pre túto udalosť pamätník. Druhý najvyšší priemerný denný prietok sa vyskytol na jar v roku 2006, a to 1426 kubických metrov za sekundu.
Z dlhodobého hľadiska klesli podľa Pekárovej priemerné ročné prietoky z hodnoty približne 120 kubických metrov za sekundu na 90 kubických metrov za sekundu. Posledné desaťročie bolo na Morave mimoriadne suché. Takýto vývoj zaznamenali hydrológovia na viacerých tokoch, napríklad na Nitre, Krupinici či Ipli, doplnila.
Zo sedemročných kĺzavých priemerov tiež vidieť viacročné kolísanie prietokov – zhlukovanie sa viacerých vodných rokov a suchých rokov, tvrdí odborníčka. Zároveň upozorňuje na to, že doteraz vždy po výraznom viacročnom suchom období prišlo mokrejšie obdobie. „Výskyt týchto suchých období má približne 28 až 30 ročný cyklus. Z tejto jednoduchej analýzy vyplýva, že nás pravdepodobne čakajú roky mokrejšie,“ skonštatovala.
Hydrológovia musia podľa Pekárovej neustále pripomínať existujúce riziká, obnovovať historickú pamäť obyvateľstva a pripomínať dávno zabudnuté katastrofické povodne aj extrémne suchá na Slovensku. Taktiež je ich úlohou spracovať vedecky podložené predpovede vývoja množstva vody v slovenských tokoch.
„Takéto katastrofické situácie nie sú v okolí Slovenska až také výnimočné, ako by sa nám zdalo. Je podstatné, kde sa zastaví jadro takejto zrážkovej udalosti. Najväčšia známa historická letná povodeň tohto typu sa odohrala v auguste 1813,“ povedala Pekárová. Dodala, že táto povodeň postihla južné Poľsko, severné a stredné Slovensko, severnú Moravu. Po nej sa na Slovensku zachovalo niekoľko povodňových značiek a je najväčšou známou povodňou na Slovensku. „Dnešná povodeň zďaleka nedosahuje rozsah povodne z roku 1813,“ podotkla odborníčka.
