Milica Barkóciová z Brodského je učiteľkou tanečného odboru a zakľadateľkou literárno-dramatického odboru v Základnej umeleckej škole v Kútoch.
Milica vyštudovala muzikálové gymnázium Alakana (dnes konzervatórium Alkana) a vo svojej práci sa venuje predovšetkým tancu a herectvu. Deti ju zbožňujú a ona zbožňuje deti. To sa odráža na skvelých predstaveniach, ktoré počas roka spoločne nacvičia a zorganizujú, ale aj na úspechoch tanečnej skupiny Pegas na súťažiach.
Čo ťa viedlo k tomu stať sa učiteľkou tanca?
Priznávam, že to nebol môj sen. Začalo to v dobe kedy moja sestra začala učiť tanec na základnej umeleckej škole. V tej dobe nebol život zrovna fér a ja som mala ťažké obdobie. Sestra odchádzala do Anglicka a ja som vyučovanie prevzala po nej. Pôvodne to mal byť len rok či dva, kým sa mi upokojí život. Nakoniec som si učenie aj deti zamilovala a teraz som tu 22. rok.
Aká je tvoja prvá skúsenosť s učením?
Prvýkrát som sa k učeniu dostala na strednej. Naše konzervatórium bolo spojené so základnou umeleckou školou. Vtedy akurát prváčikovia čakali na našej chodbe na pani učiteľku, aby ich zobrala do našej sály. Ja som prišla za nimi a zahrala sa na zastupujúcu pani učiteľku. Zobrala som ich do našej triedy, kde boli aj spolužiaci. Decká mi to uverili, no chvíľu na to prišla ich reálna pani učiteľka baletu. Nikdy by mi v šestnástich nenapadlo, že nakoniec naozaj budem učiť tanec.
Plánovala si niekedy vlastnú tanečnú kariéru?
Asi ako dieťa. Vtedy som chcela byť tanečnica, speváčka či herečka. Na strednej som však zistila, že to nie je také jednoduché. Vtedy som hlavne videla, že veľa mojich spolužiakov sú lepší tanečníci. Ďalej som snívala o tom byť speváčka, aj keď tanec ma bavil odmalička.
Čo pre teba znamená tanec?
Vyjadrenie pocitov, psychoterapia. Má veľa pozitív. Hlavne je to odpútanie sa od reality. Učím aj dospelé ženy, ktoré rovnako ako ja, tancujú hlavne preto, že na hodinách zabudnú na realitu a zabavia sa.
Kto je tvoj tanečný idol? Je niekto kto ťa inšpiruje?
Moje prvé idoly boli protagonisti z filmu Hriešny tanec. Bol to prvý tanečný film, ktorý som videla a Patrick Swayze ma hneď očaril.
Ktoré tanečné štýly sú ti najbližšie?
Osobne sa mi najviac páčia latinsko-americké tance. Z toho som úplne paf. Samozrejme mám rada aj hip-hop a scéniku. To je taká moja top trojka. Z latinsko-amerických tancov som však najviac ohromená.
Máš nejakých úspešných bývalých žiakov, na ktorých si hrdá?
V tanečnej a hereckej kariére ich je len pár detí a bývalých študentov. Samozrejme som hrdá na všetky moje deti, ktoré to dotiahli ďaleko, aj keď v iných ako umeleckých kruhoch.
Vieme že učíš aj herectvo, ako si sa k tomu dostala?
Nájsť učiteľa herectva v ZUŠ je celkom ťažké. Keď som prišla do ZUŠ v Kútoch, herectvo sa tu nikdy predtým nevyučovalo, tak som sa do toho pustila. Doteraz ma to baví asi viac ako hodiny tanečnej.
Aký je tvoj najlepší zážitok z hodín tanečnej a herectva?
Nemám žiadny konkrétny. Milujem, keď sa s deckami smejeme a zabávame, rovnako, ako milujem, keď sa nám niečo podarí a deti sa radujú. Počuť „wau, pani učiteľka, to je super, to sa nám páči…“ Taktiež milujem, keď sa objaví nový talent a spolu niečo vymyslíme, dokážeme. Čiže každý emotívny zážitok je môj najlepší.
Premýšľala si niekedy že by si s deťmi nacvičila nejakú divadelnú klasiku?
Premýšľala som nad tým, lenže každý rok máme niečo okolo 40 hercov a chcem, aby si zahrali všetci. Preto píšem skôr vlastné scenáre či pridávam postavy ušité na mieru. Taktiež všetky predstavenia robím také odľahčené a humorné, vhodné pre deti. Preto som po žiadnej klasike doposiaľ nesiahla.
Čo by si odkázala čitateľom, ktorí chcú začať s tancom či herectvom?
Neváhajte. Určite do toho choďte…či už ste malí, mladí, starí. Určite vás to obohatí a prinesie vám to radosť do života. Choďte do toho a užívajte si naplno!
