Rohožníčanka Vanesa Sotáková je študentka, táborové dieťa a teraz aj animátorka a hlavná vedúca škôl v prírode a letných pobytových táborov. Tejto práci sa venuje už niekoľkú sezónu a letný tábor je ako jej druhý domov.
Boli ste v letnom tábore? Ak nie, nevadí. Vanesa je tretiačka na vysokej škole. Niekoľko rokov pracuje, ako animátorka v letných táboroch a túto sezónu ju povýšili na hlavnú vedúcu. Porozprávali sme sa s ňou o tom, ako to v tábore funguje, aké situácie už riešila a ako sa stať animátorom.
Aká je tvoja prvá spomienka na letný tábor?
Prvé spomienky mám ešte ako dieťa. Pamätám si, ako som prvýkrát prišla na stredisko a naši ma tam nechali. Nikdy predtým som nebola tak dlho bez rodičov, keďže som mala asi 6 rokov. Celý ten týždeň som preplakala, chcela som ísť domov. Stále som vyvolávala rodičom a keď mi animátori telefón zabavili, volala som od hlavného vedúceho. Nakoniec ma rodičia vyzdvihli o deň skôr. No o rok už bolo všetko inak…
Koľko rokov si chodila do tábora predtým, ako si začala animovať?
V tábore som strávila skoro celé detstvo, chodila som asi 8, možno 9 rokov. Celý rok som sa tešila na tábor a odrátavala, kedy zase bude leto.
Vieme, že na tábor chodia deti rôzneho veku. S ktorou vekovou kategóriou sa ti pracuje najlepšie?
Úplne najradšej pracujem s tínedžermi, preto aj animujem v tábore pre tínedžerov. Máme tam decká od 13 do 17 rokov. Sú už rozumnejší a aj keď robia veľké sprostosti, dá sa im to vysvetliť a dohodnúť sa na určitých pravidlách. Taktiež sa s nimi dá porozprávať aj o vážnejších témach, už to nie je „wau, červená farba…“
Aký najväčší problém si ako animátorka musela riešiť?
Určite to sú psychické problémy u tínedžerov. Čím ďalej častejšie sa u nich objavujú vážne problémy a často majú aj lieky na predpis. K takým deťom pristupujeme opatrnejšie a treba ich vždy jedným okom sledovať. Často sa potom stane, že sa nám zdôveria s tým, čo ich trápi v osobnom živote a očakávajú od nás radu či názor.
Túto sezónu sa z teba stala hlavná vedúca. V čom vnímaš najväčší rozdiel?
Je to obrovská zodpovednosť. Musím riešiť veľa vecí, o ktorých som ani netušila, že sa musia riešiť. Je to hlavne veľa papierovačiek. Najviac ma mrzí, že ako vedúca nemám vlastný tím. Preto nemám ani bližší vzťah s deťmi v tábore. Ja som tam predovšetkým organizačná zložka a na to, aby som sa zabávala s deckami mám menej času ako animátori.
Práca v táboroch je určite vyčerpávajúca, ako to zvládaš niekoľko týždňov po sebe?
Vždy je prvý týždeň najhorší. Potom už si zvykneš na to, že ráno vstávaš, zvykneš si na to, že chodíš neskoro spať, zvykneš si na to, že málo spíš… Zvykneš si na celkový režim a potom už sa to dá. Keď som zvládla sedem týždňov po sebe, zvládnem už všetko.
Prezraď nám, ako riešite konflikty v letných táboroch?
Je to veľmi individuálne, záleží hlavne od konfliktu. Vždy sa konflikty riešia s oboma stranami. Zistíme najprv, čo a prečo sa stalo a potom spoločne hľadáme spôsob, ako tomu predísť.
Spomínala si, že animuješ v letnom tábore pre tínedžerov. Musíte medzi nimi riešiť experimentovanie s cigaretami a alkoholom?
Stalo sa už párkrát. Väčšinou však na tábor chodia tie isté partie detí a tí už vedia, že ak by niečo také skúsili, idú domov. Samozrejme si tábor chcú užiť a tak sa tomuto vyhýbajú. A keď už príde niekto nový, skúsenejšie decká ho zasvetia. Naviac nováčikovia nemajú toľko odvahy.
Premýšľala si už nad animovaním niekde v zahraničí, napríklad ako hotelový animátor?
Premýšľala som nad tým, no keďže som na tento tábor chodila aj ja, mám k nemu hlbšiu citovú väzbu. No možno by to bolo fajn na jedno leto, no skôr by som do zahraničia išla na dovolenku, ako animovať, no nevylučujem to, možno sa objavím v Egypte v nejakom rezorte.
Vidíš v animovaní kariéru alebo je to pre teba len letná brigáda?
Zatiaľ je to len sezónna práca popri štúdiu. Neviem si predstaviť byť na pozícii manažérky a riešiť veci celoročne popri škole. Po štúdiu by som to pokojne zobrala naplno.
Prezradíš nám, ako sa niekto môže stať animátorom?
Každoročne organizujeme niekoľko kastingov, stačí prísť a ukázať kto si a ako si zodpovedný. Netreba nejaký extra talent, všetko sa dá naučiť. Stačí mať motiváciu a vzťah k deťom. Dokonca nie je ťažké dostať sa na pozíciu animátora, skôr je ťažké sa udržať.
