Ambulantná pohotovostná služba (APS, bývalá LSPP, ľudovo prezývaná „pohotovosť“) je pohotovostná služba všeobecného lekára, ktorú môžu pacienti využiť v prípade náhleho zhoršenia zdravotného stavu, ak práve obvodný lekár pacienta neordinuje. Vo Fakultnej nemocnici AGEL Skalica nastala zmena prevádzkovateľa APS. Po novom ju bude namiesto súkromného prevádzkovateľa zastrešovať samotná nemocnica. Táto zmena by mala priniesť pacientovi väčšiu dostupnosť zdravotnej starostlivosti.
„Ambulantná pohotovostná služba pre dospelých zostáva v doterajších priestoroch. Zmeny nastanú v mieste výkonu detskej pohotovostnej služby, avšak až v novembri, o čom budeme pacientov včas informovať a zároveň pripravíme aj prehľadné označenie v areáli nemocnice. Od prechodu pohotovostnej služby priamo pod nemocnicu si sľubujeme zlepšenie dostupnej zdravotnej starostlivosti a predovšetkým jej zefektívnenie,“ vysvetľuje riaditeľ Fakultnej nemocnice AGEL Skalica Vladislav Šrojta.
Medicínske vedenie nemocnice zároveň apeluje na pacientov, aby pohotovosť uprednostnili pred návštevou pracoviska urgentného príjmu, ktoré je určené pre akútne stavy. Bežne sa totiž stáva, že pacienti prichádzajú na urgentný príjem aj s ťažkosťami, ktoré tam nepatria. „Veľakrát musí personál urgentu pacientom vysvetľovať, že trojdňový podvrtnutý členok, odretá ruka, chrípka alebo neúrazový opuch ruky patria do starostlivosti obvodného lekára, prípadne ambulantnej pohotovostnej služby,“ vysvetľuje Daniel Vidovič, námestník pre liečebno-preventívnu starostlivosť Fakultnej nemocnice AGEL Skalica.
Lekár na pohotovosti supluje vyšetrenie u všeobecného lekára po pracovnej dobe a v prípade, že stav vyhodnotí ako vážny, pacient bude smerovaný na pracovisko urgentného príjmu. „Urgentný príjem poskytuje zdravotnú starostlivosť pri náhlej zmene zdravotného stavu, ktorá bezprostredne ohrozuje život alebo niektorú zo základných životných funkcií pacienta a bez rýchleho poskytnutia zdravotnej starostlivosti môže vážne ohroziť zdravie, spôsobuje náhlu a neznesiteľnú bolesť, ktorej bezprostredné neliečenie by mohlo viesť k ohrozeniu života alebo zdravia, alebo spôsobuje náhle zmeny správania a konania, pod vplyvom ktorých pacient bezprostredne ohrozuje seba alebo svoje okolie,“ dodáva Daniel Vidovič.
