Medzi najlepšie hospodáriace mestá a obce patria aj tie v Bratislavskom a Trnavskom kraji. Samosprávy celkovo zlepšili svoje hospodárenie z minulosti. To zastavilo prepad finančného zdravia po pandemických rokoch. Na úroveň rekordného roku 2019 sa čísla ešte nedostali, ukazujú štatistiky INEKO.
Stabilizácia hospodárenia samospráv, taký bol rok 2023. Podľa dát Inštitútu pre ekonomické a sociálne reformy priemerné skóre všetkých 141 miest na Slovensku dosiahlo hodnotu 4,22 z maxima 6,00. Je to o 0,01 bodu menej ako rok predtým. „Mestá boli na vrchole svojho finančného zdravia počas rokov 2017 až 2020 a aktuálne skóre je približne 0,20 bodu pod hodnotením z uvedeného obdobia,“ ukazujú dáta INEKO.
Štyri na Záhorí
Zo všetkých miest a obcí na Slovensku získalo 38 z nich hodnotenie „výborné finančné zdravie“ so skóre nad 5 bodov. Patria sem mestá a obce aj na Záhorí – Gbely (15.), Skalica (32.), Malacky (34.) a Stupava (37.).
Z dostupných štatistík platí, že žiadne mesto neprekročilo zákonnú hranicu celkového dlhu na úrovni 60 percent. Po prvýkrát dokázali samosprávy po trojročnej pauze znížiť svoju mieru zadlženia. Priemer všetkých miest na Slovensku minulý rok klesol z 23,2 percenta na 22 percent, čo je úroveň roku 2018. „Ide zároveň o jednu z najnižších hodnôt, odkedy máme k dispozícii údaje o zadlžení samospráv,“ uvádza INEKO. V nominálnom vyjadrení však dlh narástol o vyše dve percentá. Dôvodom boli vyššie príjmy.
Medzi sledované údaje patrila aj bilancia bežného účtu. Kladnú hodnotu zaznamenalo 138 zo 141 miest. Za región Záhorie malo najvyšší prebytok mesto Malacky a to 15 percent, čo ho radí na štvrtú priečku. „Deficit na bežnom účte je jednoznačne nežiaducim javom. Aj podľa zákona majú byť bežné rozpočty schvaľované ako prebytkové alebo vyrovnané,“ dodáva Inštitút pre ekonomické a sociálne reformy.
Čím vyšší prebytok na bežnom účte znamená podľa Inštitútu výhodu. Samosprávy ho môžu využiť na investície, zníženie dlhu či na vytvorenie rezervy do budúceho roka. Mestám však medziročne narástli záväzky po lehote splatnosti, vrátane tých po splatnosti viac ako 60 dní. „Hodnoty sú však naďalej relatívne nízke a skôr signalizujú drobné spory o faktúry, nie slabú platobnú schopnosť miest.“
Hospodárenie krajov sa zlepšilo
Aj župy prelomili negatívny trend z predchádzajúcich troch rokov. Priemerné finančné zdravie narástlo o 0,02 na 4,37 bodu. Dáta ukazujú, že ide o mierne zlepšenie, avšak je to druhá najhoršia hodnota od roku 2016. „Priemerná miera zadlženia všetkých ôsmich VÚC v SR bola ku koncu roka 2023 na úrovni 29,9 percenta, zatiaľ čo ku koncu roka 2022 sme evidovali údaj 32,3 percenta.“
Ani jeden z krajov, ako všetky mestá a obce, neprekročil zákonnú hranicu pre celkový dlh na úrovni 60 percent. Najvyšší dlh mala Bratislavská župa (41,51 percenta), naopak najnižší mala Nitrianska (8,99 percenta).
V prípade bilancie bežného účtu najlepšie hospodáril Bratislavský kraj (+14,8 percenta), najhoršie bol na tom Banskobystrický (+1,07 percenta).
Celkové hodnotenie finančného zdravia zmenilo obsadenie najvyšších priečok. Prvý skončil Nitriansky kraj so skóre 5,04 bodu. Druhý bol Trnavský (4,83 bodu), ktorý stratil vedúcu pozíciu. Na treťom mieste skončil Bratislavský kraj (4,82 bodu), ktorý si polepšil o dve priečky.
