Trnavský samosprávny kraj (TTSK) odovzdal už šiestykrát Cenu slobody Antona Srholca. Ocenenie za mimoriadny prínos k ochrane ľudských práv, upevneniu demokracie a právneho štátu a za prejavy mimoriadnej občianskej statočnosti si prevzali Gyula Hodossy, Blažej Baláž a občianske združenie Post Bellum. In memoriam bol ocenený Václav Havel. Odovzdanie ceny Timothymu Gartonovi Ashovi sa uskutoční počas Stredoeurópskeho fóra v sobotu 16. novembra. Galavečer sa konal v piatok podvečer v Divadle Jána Palárika v Trnave. Niesol sa aj v znamení 35. výročia Nežnej revolúcie.
„Laureáti ocenenia Cena slobody Antona Srholca nám svojím životom a prácou ukázali a ukazujú, aké dôležité je neustále stáť na strane pravdy a spravodlivosti. Sú nám inšpiráciou a zároveň pripomienkou, aby sme chránili hodnoty, ktorými sú ľudské práva, demokracia a sloboda,“ priblížil predseda TTSK Jozef Viskupič. Ocenenie považuje za formu uznania a poďakovania statočným osobnostiam a inšpiratívnym ľuďom.
Cenu in memoriam pre Václava Havla prevzala jeho manželka Dagmar Havlová v Prahe, pričom počas galavečera premietli jej ďakovnú reč. Havel bol český spisovateľ a dramatik, jeden z prvých hovorcov Charty 77 a vedúca osobnosť politických zmien v novembri 1989. Bol deviatym a posledným prezidentom Československa a prvým prezidentom Českej republiky. „S pokoru a úctou preberám cenu za Václava, verím, že sa na nás zhora pozerá,“ odkázala z Prahy Dagmar Havlová.
Ocenený bol básnik, literárny kritik a teoretik, literárny a kultúrny organizátor Gyula Hodossy. Po roku 1989 sa podieľal na založení viacerých organizácií, nadácií a časopisov. Je riaditeľom nadácie Katedra, zakladateľom knižného vydavateľstva Lilium Aurum a predsedom Občianskeho združenia Vámbéryho. „Ja som nebojoval proti komunistom, ale oni bojovali. Ja som len chcel žiť, chcel som písať, chcel som sa slobodne vyjadrovať. A oni hovorili, že nesmiem,“ povedal laureát Ceny slobody Antona Srholca Gyula Hodossy.
Ocenenie si prevzal aj akademický maliar, grafik a vysokoškolský pedagóg Blažej Baláž. Pôsobí v oblasti politického, environmentálneho, aktivistického a neokonceptuálneho umenia. Jeho tvorba zahŕňa mediálny obraz, práce na papieri, performancie, eventy, kresby, objekty, mail art a grafiku. Výrazným spôsobom sa pričinil o vznik a profiláciu Galérie Jána Koniarka v Trnave. „DNA mojej chrbtice v hľadaní slobody tvoril 21. august 1968. Mal som vtedy desať rokov, bol som už, dá sa povedať, homo politicus,“ podotkol Blažej Baláž s tým, že už na základnej škole vedel, že sa chce stať maliarom a od prvých rokov tvorby si strážil vlastnú umeleckú slobodu.
Ocenené bolo aj občianske združenie Post Bellum, ktoré riadi Sandra Polovková. „Od roku 2011 Post Bellum zhromažďuje, dokumentuje spomienky a svedectvá pamätníkov, ktorí sa postavili zlu počas druhej svetovej vojny a socializmu. Od roku 2015 realizuje na slovenských školách unikátne celodenné vzdelávacie zážitkové workshopy založené na metóde dramatickej výchovy. V spolupráci s Post Bellum ČR zhromaždili už vyše 15 000 príbehov,“ uviedli z odboru komunikácie TTSK.
Timothy Garton Ash je britský historik a publicista. Je profesorom európskych štúdií na Oxfordskej univerzite. Vo svojich prácach sa zaoberá predovšetkým modernými a súčasnými dejinami strednej a východnej Európy. K jeho témam tak patrí aj Nežná revolúcia či transformácia štátov bývalého východného bloku.
Cena slobody nesie meno kňaza Antona Srholca, rodáka zo Skalice. Za pokus o ilegálne prekročenie hraníc do Rakúska cez rieku Moravu strávil niekoľko mesiacov vo vyšetrovacej väzbe v Leopoldove, neskôr nútene pracoval v uránových baniach. Po Nežnej revolúcii pomáhal ľuďom bez domova. Svojím postojom k životu sa podľa organizátorov podujatia v Trnave stal symbolom viery v človeka a boja za náboženské a politické práva a slobody.
