Najnovšie výsledky monitoringu vtáctva potvrdili význam biopásov pre biodiverzitu v poľnohospodárskej krajine. Pre TASR to uviedli koordinátorka monitoringu Adriana Hološková a ochranársky manažér Jozef Ridzoň zo SOS/BirdLife Slovensko.
Ornitológovia zo Slovenskej ornitologickej spoločnosti (SOS)/BirdLife Slovensko zaznamenali takmer 5800 jedincov 68 druhov vtákov, pričom 27 druhov bolo zistených výhradne v biopásoch.
„Naša analýza ukázala, že biopásy poskytujú dôležité útočisko práve týmto druhom, ktorých populácie sú najviac zasiahnuté intenzívnym poľnohospodárstvom a stratou prirodzených biotopov,“ uviedla Hološková. Monitoring realizovali prostredníctvom 500 metrov dlhých priesekov v biopásoch a poliach (transektov) po celom Slovensku. Na nich sa nachádzalo v priemere dvakrát viac vtákov, ako v kontrolných plochách polí.
Medzi ohrozené druhy, ktoré profitovali z prítomnosti biopásov, patrí napríklad drop fúzatý alebo pŕhľaviar červenkastý. „Jarabica poľná, typický poľný druh, bola zaznamenaná až v druhom roku monitoringu, a to výhradne v biopáse, čo odráža jej nízku početnosť na celoslovenskej úrovni,“ zhrnuli. Ornitológovia spozorovali aj veľmi vzácne druhy, ako je sokol kobcovitý, orol kráľovský či kaňa popolavá.
Okrem významu pre vtáky majú biopásy pozitívny prínos aj pre malú poľovnú zver a opeľovače. Informovali o tom vo svojich tlačových správach aj Slovenská poľovnícka komora a Slovenská akadémia vied (SAV). Podľa SAV tieto územia hostia tretinu slovenských druhov čmeľov, ktoré sú pre ekosystém „nesmierne“ dôležité.
Podľa Ridzoňa sú biopásy relatívne jednoduché a efektívne opatrenie, ktoré prispieva k zachovaniu biodiverzity v intenzívne obhospodarovanej krajine. Na rozdiel od výsadby vetrolamov, vytváranie biopásov nevyžaduje dokončenie pozemkových úprav. „Je preto nevyhnutné pokračovať v podpore poľnohospodárov, ktorí sa rozhodli vstúpiť do dobrovoľnej ekoschémy a vytvoriť biopásy, a to ich spravodlivým finančným odmenením a maximálnym odbúraním byrokracie,“ dodal.
Biopásy sú 12 m široké pásy s trávno-ďatelinovou, bylinnou alebo úhorovou rastlinnou zmesou. Zakladajú sa v rámci dobrovoľnej ekoschémy, do ktorej sa môžu farmári zapojiť a získať dotáciu. V rámci nej sú farmári povinný členiť lány prostredníctvom týchto prvkov na maximálnu výmeru 50 ha mimo chránených území a 20 ha v chránených územiach Natura2000.
