Daniel Hrozek je vášnivý rybár z Brna, ktorý české revíry vymenil za tie slovenské. Na Záhorie ho priviedla priateľka a slovenské revíry si okamžite zamiloval. Vďaka svojmu sponzorovi sa zúčastňuje odborných prednášok, na ktorých odovzdáva svoje skúsenosti ďalším nadšencom.
Daniel sa rybolovu venuje už od malička. Aj napriek tomu, že vyrastal na českých revíroch, kvôli vzťahu sa presťahoval do Kútov a rozšíril svoj repertoár aj o slovenské revíry. V dnešnej rubrike „Robím, čo ma baví“ sme sa ho spýtali na jeho ciele, zážitky, ale aj, ako sa stať lepším rybárom.
Ako si sa dostal k rybárčeniu?
Začalo to, keď som mal asi šesť rokov. Chodil som na ryby s otcom, neskôr aj so starými rodičmi. Trávili sme pri vode takmer každý druhý víkend – často celé víkendy, spali sme v stane a rybárčili. Odvtedy ma to drží. Už mám rybársky lístok asi 16 rokov, pričom som chytal už asi dva roky predtým.
Aké sú rozdiely medzi profesionálnym a rekreačným rybárčením?
Rekreačný rybár si kúpi rybársky lístok, ale k vode chodí možno raz za mesiac. Na druhej strane sú rybári, ktorí chytajú aj v decembri, keď je sneh, a pri vode strávia aj 200 dní v roku. Týchto rybárov motivuje predovšetkým láska k prírode a rybárčeniu.
Aký je tvoj najlepší zážitok z rybačky?
Pravdepodobne prvý kapor nad 20 kg, ktorého som chytil na Pálave. Chodím tam od malička a dosiahnuť tento úspech mi trvalo vyše desať rokov. Skvelé zážitky mám aj z výprav do Talianska, kde chodíme loviť sumce. Pamätám si, ako sme bojovali s rybami na člnoch alebo brázdili prúdy Pádu, kde plávajú obrovské tankery.
Čo tvoje úspechy, ktorý považuješ za svoj najväčší?
Myslím, že to bolo tento rok, čo sa mi pošťastilo. S kamarátom sme chodili minulý rok, od marca do novembra, pomaly každý víkend chytať na Moravu.
Išli sme a skúmali vodu od základov, nič sme o nej nevedeli. Podľa prvých dojmov sa mi zdalo, že tam ryby ani nežijú. Na mnohých miestach Moravy vidno dno a v mnohých miestach je voda veľmi plytká. Takže som usúdil, že tam bude málo a menšie ryby. Behom roka a pol som zistil, že tam tie ryby sú a podarila sa mi chytiť ryba s váhou cez 22 kíl.
Je na Záhorí nejaká ryba, ktorú považuješ za najnáročnejšiu na ulovenie?
Za mňa je to Mieň Sladkovodný, ktorého som ešte nechytil. Je to jediná treskovitá ryba žijúca v Česku a na Slovensku. Potom asi sumec, pretože väčšina ľudí, keď už ho aj chytí, nemá dobré vybavenie, takže ho väčšinou stratí. Je veľmi ťažké ich prekabátiť, najmä tie najväčšie.
Ako sa mení tvoj prístup k rybolovu počas rôznych ročných období?
Na jar sa snažím byť čo najviac pri vode. Vtedy chytám kaprov, takže je to pre mňa najlepšie obdobie v roku. Ešte aj začiatok leta, kým nie je horúco, pretože v letných horúčavách je ťažké chytať. Dôvodom je nedostatok tienistých miest pri vode. Takže v lete skôr chytám na prívlač a popri tom sa aj prejdem. No nie tak často, keďže na Záhorí je veľa komárov. Mám rád aj jeseň, vtedy ryby stále dobre berú, ale už je chladno. Niekedy chytám ryby až do decembra, no nechodím tak často. V chladnom období chodím aspoň dvakrát do mesiaca.
Čo považuješ za najväčšie výzvy pri profesionálnom rybolove?
To je ťažká otázka, pretože každý rybár má iné ciele a výzvy – niektorí chcú uloviť najväčšiu rybu, iní prekonať osobné rekordy, a ďalší si len užívajú relax pri vode. Pre mňa je najväčšou výzvou premýšľať, ako rybu prekabátiť, najmä na miestach, kde je veľa rybárov. Musím vymyslieť niečo nové, aby ryba zabrala. Tento proces ma baví rovnako, ako objavovať prírodu a byť tam s priateľmi.
Ako vplýva rybársky priemysel na ochranu prírody a ako sa ty osobne podieľaš na udržateľnom rybolove?
Dôležité je, aby sme nebrali každú rybu. Je v pohode zobrať si kapra do nejakých 60-70 cm, no s väčšou rybou si urobím spomienku, vyfotím si ju a pustím ju späť do vody. Už sa mi pár krát stalo, že som takúto rybu chytil o pár rokov neskôr, no môže ju chytiť aj niekto iný. Vody sú vždy plné rýb.
Dôležité je aj udržovať poriadok. V prírode zásadne nič neodhadzujem na zem ani do vody. Vždy hodím všetko do mechu, ktorý si odveziem. Rovnako, aj keď nájdem odpad, zoberiem ho. Rybárske zväzy taktiež organizujú upratovania revírov, na ktorých je fajn sa zúčastniť.
Viem, že si rybárčil aj mimo Česka a Slovenska. Chytáš radšej u nás alebo v zahraničí?
Niekoľkokrát sme s partiou boli v Taliansku a raz v Chorvátsku. V Chorvátsku som však chytil len malinké rybky. Loviť ryby v zahraničí je super skúsenosť, ale mám to radšej tu. Poznám tu veľa revírov, takže nechodím na ten istý, často ich obmieňam.
Najväčší problém výprav do zahraničia je, že, aj keď som tam napríklad týždeň, nestihnem ten revír spoznať. O to ťahšie sa následne rybárči. Preto preferujem miesta, na ktoré sa vraciam pravidelne a veľmi dobre ich poznám.
Je nejaké miesto, kde by si chcel chytať ryby?
Určite by som si chcel vyskúšať lov tuniakov, respektíve celkovo rýb na mori. Užiť si ten boj, ktorý môže trvať aj niekoľko hodín. To však neznamená, že by som zanevrel na kapre, sumce či zubáčov u nás.
Už nejakú dobu máš svojich sponzorov, ako si sa k týmto spoluprácam dostal?
S kamošmi sme radi sledovali videá na youtube, kde chytali rybári na boilies, teda na návnady v tvare guľôčky. Vždy sme si vraveli, že by bolo super mať tiež sponzora, pretože kilo návnady môže stáť kľude aj 500 korún, čo je asi 20 EUR. Ak sme chceli ísť na dva týždne na ryby, bolo nereálne kúpiť toľko boilies. Na internete sme potom videli, že jedna značka hľadá nových ľudí, ktorí by prezentovali značku a aj samých seba a svoje skúsenosti. Tak sme im napísali a vyšlo to. Vďaka tejto spolupráci som sa dostal už aj na prednášky, kde som prezentoval svoje skúsenosti a predával ich ďalej.
Akú radu by si dal niekomu, kto chce začať s profesionálnym rybárstvom?
Určite by mali začať od základov. Osvojiť si najjednoduchšie techniky a postupne sa prepracovať k tým náročnejším. Taktiež je dôležité, aby sa naučil, ako sa jednotlivé ryby správajú, a ako sa správajú rôzne typy vôd. A hlavne sa nevzdávať, nie každá rybačka sa musí končiť úspechom.
