V Šaštíne Strážach zachraňujú staručkú budovu synagógy. Opäť sa stretlo niekoľko chtivých ľudí, ktorí nenechajú kus histórie len tak zmiznúť.
Židia to u nás nemali vôbec ľahké a podobne dopadli aj miesta, kde žili a stretávali sa pre duchovné účely. Inak tomu nebolo ani v Trnavskom kraji. Povedal nám o tom Pavol Demeš, člen občianskeho združenia Šaštínska Synagóga, ktorý inicioval záchranu tejto národnej kultúrnej pamiatky. Hoci je z Bratislavy, synagóga v Šaštíne mu učarovala.
“Osud Synagóg na Slovensku vypovedá o tragédii židovských spoluobčanov u nás. Židovská komunita žila a bola integrálnou súčasťou v mnohých mestách a obciach na Slovensku, ale po holokauste, v ktorom zomrelo okolo 70-tisíc židov, mnohé z nich prestali plniť svoj bohoslužobný stretávací účel,“ povedal Demeš. Niektoré z ešte existujúcich synagóg sa využívajú na rôzne iné kultúrne, spoločenské, komerčné účely. V iných sú dokonca aj obydlia alebo sa zmenili na kostoly iných náboženstiev. Veľa z nich len jednoducho chátra, alebo sú už zbúrané a zmizli z povrchu zemského.
A práve v Šaštíne žila veľmi početná židovská komunita. Celkovo tu žilo asi 500 židov. Tamojšia synagóga bola postavená okolo roku 1850 a až do druhej sv. vojny slúžila svojmu duchovnému účelu. Po vojne židovská komunita v meste vymizla. Tým, ktorým sa z konentračných táborov podarilo vrátiť potom emigrovali do zahraničia. Následkom toho bolo to, že šaštínska synagóga zmenila svoj účel. Bola využívaná ako sýpka, sklad či opravovňa nákladných aut, postupne úplne chátrala. Jej osud bol nejasný a neskôr ju dali na predaj. Kúpil ju vtedy mladý staviteľ s plánom, že na miesto synagógy a bývalého židovského domu postavia súčasnú modernú budovu.
Začalo to fotografickou výstavou
Pred šiestimi rokmi, priamo na Sviatok Sedembolestnej Panny Márie prišiel na miesto Pavol Demeš. Ten práve so svojim priateľom pracoval na fotografickej výstave s názvom Sláva a smútok slovenských synagóg. Vtedy ho zarazilo, že len kúsok od slávnej Baziliky zasvätenej bohorodičke, sa nachádza budova v takomto dezolátnom stave. V tom čase mala synagóga spadnutú strechu a okolo lietalo stovky holubov. “Povedali mi, že osud je spečatený, a že budova pôjde v priebehu niekoľkých dní dole. Synagógu som vtedy nafotografoval, urobil som status, a to spôsobilo vlnu rôznych ohlasov,“ hovorí Demeš.
Spolu s majiteľmi budovy, dobrovoľníkmi a obyvateľmi Šaštína začali s prácami. V tom čase bola budova prakticky bez možného využitia. V priebehu dvoch mesiacov im vyšla v ústrety aj Trnavská župa. Budova dostala titul Národnej kultúrnej pamiatky, a tak sa už nemôže stať, že by jej znova hrozilo zbúranie. Samozrejme, že nejaký čas trvalo, kým synagógu aspoň zastrešili a dali budovu ako-tak dokopy, to ich ale neodradilo a kultúrou to žilo hneď od začiatku. “Hneď, ako sme priestor vyčistili, začali sme tam organizovať rôzne podujatia. Vtedy sme im dávali prívlastky “pod holým nebom“, pretože sme ešte nemali strechu,“ spomína Demeš.
Po rokoch pribudla na budove strecha a s prácami sa neprestáva. Len nedávno odstránili drevené trámy zo stropu, ktoré už dosluhovali. Z niektorých vznikne stôl a stoličky. Z iných sa práve teraz tvoria sochy. Umelci dostali voľnú ruku, a teda ešte nevieme, čo konkrétne z týchto drevených trámov vytvoria. “Ide o 170-ročné borovicové drevo. Máme už vytvorený sedemramenný svietnik, na ktorom sme už stihli aj zapáliť sviečky,“ doplnil Demeš. Na dielach, ktoré čoskoro uvidíme pracujú viacerí sochári, napríklad Ján Ťapák, a Milan Lukáč. “Už teraz môžeme na stenách vidieť vystavené fotografie z pôvodnej výstavy. Tie dokumentujú všetky slovenské synagógy, dokonca niektorých židovských občanov, ktorí žili v Šaštíne,“ doplnil Demeš.
Sochy bude môcť vidieť na vlastné oči aj široká verejnosť. Podujatie plánujú zorganizovať začiatkom budúceho roka. Pri každej zo sôch bude popis diela, niečo o autorovi a dokonca QR kód, pomocou ktorého sa každý z autorov návštevníkom prihovorí.
Financovania sa chytila župa aj verejnosť
Synagóga je v súčasnosti v súkromnom vlastníctve. Ide však o národnú kultúrnu pamiatku, ktorá od samého začiatku potrebovala veľké množstvo financií na rekonštrukcie od podlahy až po strechu. “Mali sme obrovské šťastie, že hneď na začiatku prejavil záujem o synagógu župan Jozef Viskupič. Od Trnavského samosprávneho kraja sme dostali 60-tisíc eur, ďalších 20-tisíc od nadácie SPP. Prispeli však aj jednotlivci. Dôležité však je, že ruku k dielu pridali dobrovoľníci, či už zo Šaštína, alebo z Bratislavy,“ povedal Demeš. Doplnil, že pomohlo aj Mesto Šaštín-Stráže vypožičaním rôzneho technického zariadenia.
Práce ešte nekončia a s nimi ani ďalšie financovanie. Nateraz nie je možné presnejšie odhadnúť sumu, akú budú na opravu tejto budovy ešte potrebovať. Predstavy síce sú, potrebné je však ešte odborné oko architekta. Po prieskume sa aj presne rozhodne a určí, na čo konkrétne bude budova slúžiť. “Aj keď je synagóga stále v “ruinóznom“ stave, cítime sa tam dobre už teraz. Ak to ale budeme chcieť omietnuť zvonku aj zvnútra a spraviť z toho funkčnú budovu, bude to určite stáť viac ako milión eur,“ prezradil Demeš. Budova môže v budúcnosti slúžiť na rôzne kultúrno-spoločenské zámery, avšak v hre je aj možnosť stacionárneho riešenia budovy
Miesto žije aj napriek bojovým podmienkam
Ešte tento rok sa tam chystá vianočno-chanuková kapustnica a začiatkom budúceho roka tam bude spomínaná výstava sôch, vytvorených z trámov. V súčasnosti sa bez vopred dohodnutého termínu do vnútra nedostanete, ako však hovorí Pavol Domeš, veľmi radi vás priestormi prevedú. Vzhľadom na to, že v priestoroch stále prebieha rekonštrukcia, budova nie je voľne prístupná. “Budeme však radi, ak aj verejnosť príde s nápadmi,“ prezradil Demeš.
Vďaka dobrovoľníkom a niekoľkým chtivým ľuďom, synagóga v Šaštíne stále stojí a čo viac, naďalej sa bude zveľaďovať. Kto vie, jedného dňa, môže aj táto budova bude ponúkať podobné priestory na stretávanie, ako aj dve synagógy v krajskom meste – v Trnave.
Alexandra Štofirová
