Klimatická zmena ovplyvňuje pestovateľskú sezónu čoraz viac. Svoj podiel na tom majú najmä prudké výkyvy počasia s extrémnym suchom či dažďom, neraz v dlhšie trvajúcom období. Slovenská poľnohospodárska a potravinárska komora (SPPK) eviduje rok 2024 ako opäť veľmi náročný.
SPPK navyše hovorí, že spoliehať sa na štátne alebo európske podpory nie je riešením, navyše, ich hodnota je stále nižšia oproti európskemu priemeru.
„Rezort pôdohospodárstva eviduje dopady klimatických zmien na poľnohospodárstvo akými boli tento rok teplé jarné počasie, prudké striedanie teplôt, ale aj intenzívne zrážky, po ktorých zostali zaplavené pestovateľské plochy viacerých plodín,“ povedala pre Záhorí.sk hovorkyňa ministerstva pôdohospodárstva Veronika Daničová.
Rok dažďa
„Tohtoročná sezóna bola opäť veľmi náročná a bola dôkazom nepredvídateľného a veľmi nevyspytateľného počasia, ktoré je hlavným limitujúcim faktorom kvality a množstva poľnohospodárskej produkcie,“ povedala pre Záhorí.sk hovorkyňa SPPK Jana Holéciová.
Podľa jej slov je potrebné terajšiu sezónu hodnotiť od minuloročnej jesene, keď sa sejú niektoré plodiny pre tú tohtoročnú. „Vlaňajšia jeseň bola mimoriadne daždivá a urobila základ pre zníženú produkciu plodín. Rozmočený terén pretrvával aj začiatkom tohto roka, mnohé polia boli zaplavené a následne sa premenili na klziská.“
Časť plodín podľa Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory tak museli agrárnici na jar vyorať a nahradiť inými. „Ovocinári ochraňovali kvitnúce stromy pred silnými jarnými mrazmi. V lete sme bojovali s nedostatkom zrážok a výraznými teplotami. Trpeli plodiny jesenného druhu – zemiaky, kukurica, cukrová repa,“ hovorí Jana Holéciová.
Výnimkou boli letné plodiny – obilniny a repka, ktorým sucho prospelo. Žatva tak bola bez väčších obmedzení. Jeseň už bola však opäť daždivá.
Rozličná kvalita
„Všetky poveternostné výkyvy počasia mali za následok to, že tohtoročná úroda obilnín bola priemerná s priemernými kvalitatívnymi parametrami,“ pokračuje hovorkyňa SPPK Jana Holéciová. Výkyvy počasia však ceny Slovenská republika neovplyvní, pretože sa národný trh prispôsobuje vždy tomu európskemu. „Sme malá krajina na to, aby sme si my určovali, koľko bude stáť pšenica, ak je sucho alebo mokro.“
Za príklad dáva Slovenská poľnohospodárska a potravinárska komora ceny masla, ktoré sa vyšplhali na rekordné hodnoty. „V EÚ bolo v prvom polroku o 0,4 percenta menej surového kravského mlieka, keďže európske kravy menej dojili a jedným z dôvodom bolo aj horúce leto. A odrazilo sa to na zvýšení európskych spotových cien masla a smotany.“
Na otázku, aká bude kvalita produkcie sa podľa Jany Holéciovej nedá odpovedať všeobecne: „Je to od prípadu k prípadu. Niekomu kvalita nevyšla vôbec, niekomu sa podarilo pozbierať veľmi kvalitnú úrodu aj napriek nepriaznivému počasiu.“
V prípade jabĺk SPPK hovorí, že bude až na jar známe ako veľmi ich poškodili jesenné dažde. „Ak zle v skladoch prezimujú a popraskajú, tak jablká nezvládli prílišný tlak vody a budeme hovoriť aj o dopade na kvalitu.“
Problémy mali aj pestovatelia cukrovej repy, práve pre nedostatok letných zrážok a horúceho počasia. Kvalita obilnín a repky bola pre niektorých dokonca žalostná. Naopak vinohradníci si kvalitu hrozna a neskôr aj burčiaku pochvaľovali.
Nedostatočné dotácie
Poľnohospodári každoročne bojujú aj s nízkou výškou štátnych či európskych dotácií. O to viac im to spôsobuje problémy pri výkyvoch počasia, keď prídu o desiatky percent nadchádzajúcej úrody. Cieľom SPPK navyše ani nie je, aby do agrosektora prichádzali ľudia práve pre dotácie.
„Tie sú navyše stále nižšie oproti európskemu priemeru. Hlavným záujmom slovenských poľnohospodárov a potravinárov má byť starostlivosť o prírodu a vidiek a produkcia kvalitných a zdravých slovenských potravín,“ dodala hovorkyňa Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory Jana Holéciová.
Ministerstvo pôdohospodárstva upozorňuje na Schému štátnej pomoci na náhradu škôd spôsobených nepriaznivou poveternostnou udalosťou, ktorú možno prirovnať k prírodnej katastrofe. To môže prostredníctvom dotácie poskytnúť pomoc v prípade strát a škôd na produkcii poľnohospodárskych výrobkov a majetku podnikov spôsobených mrazom, búrkami a krupobitím, námrazou, silným alebo dlhotrvajúcim dažďom, alebo suchom.
Hovorkyňa ministerstva pôdohospodárstva Veronika Daničová dodáva, že pomoc na základe schémy môžu poskytnúť len vtedy, ak škody prekročia viac ako 30 percent priemernej produkcie.
