Vláda tento bod programu na rokovaní koncom novembra schválila, vyplýva to z materiálu Úradu vlády SR. Správa hovorí o meteorologických príčinách povodní a hydrologickej situácii. Súčasťou dokumentu sú aj výdavky, ktoré boli vynaložené počas aj po záplavách.
„Od januára do júna 2024 bol na Slovensku v dôsledku povodní v 66 prípadoch vyhlásený III. stupeň povodňovej aktivity a v 134 prípadoch bolo potrebné vyhlásiť II. stupeň povodňovej aktivity. Mimoriadna situácia bola vyhlásená v 7 prípadoch,“ uvádza v tlačovej správe rezort vnútra.
Hydrologická situácia na Morave a Dunaji za prvý polrok
Počas zimných mesiacov január a február boli na vodnom toku namerané aj stupne povodňovej aktivity. Dôsledkom bola najmä vysoká hladina ešte z decembra 2023. Z hľadiska priemerných mesačných prietokov boli prvé dva mesiace roka nadnormálne a extrémne vodné. Od marca až do apríla sa údaje vrátili pod dlhodobé priemery a tak priemer prietokov bol aj výrazne podnormálny. Stupne povodňovej aktivity sa na Moravu vrátili opäť v júni.
„V stanici Devínska Nová Ves presiahla II. SPA. V hornej časti zrážky na povodí v Českej republike spôsobili začiatkom mesiaca takisto výrazný vzostup. Vyššie lokálne úhrny z prehánok a búrok sa prejavili aj na viacnásobných vzostupoch na niektorých jej prítokoch,“ píše správa o povodniach.
Zatiaľ čo na Morave boli zaznamenané stupne povodňovej aktivity, situácia na Dunaji bola od januára až do mája pokojná. Zmena nastala v júni, keď v Devíne kulminoval na prvom stupni povodňovej aktivity. Z hľadiska priemerných mesačných prietokov bol Dunaj na podobnej úrovni ako rieka Morava.
Povodie Dunaja malo za prvých šesť mesiacov roka vyhlásené stupne povodňovej aktivity v šiestich oblastiach, Morava v deviatich oblastiach.
Vyše milión eur
Povodne v prvom polroku 2024 napáchali na celom Slovensku škody za viac ako jeden milión eur, z toho najviac na majetku štátu, až 769 tisíc eur. Škody obcí a aj fyzických osôb boli približne rovnaké, v oboch prípadoch približne 130 tisíc eur.
Z dostupných informácií, ktoré sú zverejnené v Správe o priebehu a následkoch povodní na území Slovenskej republiky za prvý polrok 2024 vyplýva, že situácie na ohrozených úsekoch bola riešená, zamestnanci krízového riadenia zabezpečovali neustále informácie a poskytovali hlásenia na ministerstvo vnútra.
„Povodňová situácia v sledovanom období preukázala včasnú, rýchlu a odbornú reakciu na vzniknuté mimoriadne udalosti nielen profesionálnych pracovníkov, ale najmä starostov obcí a pracovníkov firiem, ktorí vykonávali povodňové záchranné práce,“ uvádza dokument, v ktorom sa konštatuje, že operatívnym a kvalitným vykonávaním povodňových záchranných aj zabezpečovacích prác došlo k zabráneniu vzniku ešte väčších škôd na majetku občanov, obcí a štátu.
