Ako vyzerala sviatočná večera a ktoré jedlá boli typické pre Záhorie? Odkedy patrí k symbolu Vianoc stromček a prečo sa v minulosti vešal nad stôl? Viac prezradí v rozhovore etnologička Dita Andrušková zo Záhorského múzea v Skalici.
Odkedy patrí k symbolom Vianoc stromček?
Zvyk stavania a zdobenia ihličnatého stromčeka prenikol z mestského do vidieckeho prostredia na prelome 19. a 20. storočia, pričom nadviazal na ozdobovanie príbytku zelenými vetvičkami. V zmysle štedrovečernej obradovosti sa mu pripisovala prosperitná a ochranná funkcia. Starším variantom bol slamený stromček, ktorý si ľudia zhotovovali z posledného snopu pred Štedrým dňom. Až v prvej tretine 20. storočia sa podeň začali dávať darčeky pre členov rodiny. Ozdoby, ktoré sa pri tom používali, bývali veľmi jednoduché a skromné. Najčastejšie ich tvorili jabĺčka a oriešky, medové pečivo alebo kockový cukor zabalený v papierikoch.
Boli pre Záhorie typické niektoré tradície?
Tradičný kalendárny cyklus v roľníckom prostredí Záhoria sa výraznejšie neodlišoval od zvyšku Slovenska. Bol to čas považovaný za začiatok nového obdobia, Vianoce mali byť sviatkom hojnosti, ako aj očisty a ochrany pred zlom. Rôzne magické úkony a zákazy boli zamerané na zabezpečenie prosperity, pozitívne ovplyvnenie prírody, zdravia a života.
Čo nesmelo chýbať na štedrovečernom stole?
Štedrovečerný stôl bol symbol prosperity, preto sa okrem jedál prichystaných na večeru dávala na obrus aj miska s plodinami, ktoré sa v hospodárstve urodili. Niekedy sa naň rozsypalo obilie, strukoviny, mak alebo položil peniaz. Na Štedrý deň sa dodržiaval pôst až do večere. Slávnostná večera sa začínala medzi piatou a šiestou hodinou zažatím sviečky, spoločnou modlitbou a vinšom, ktorý predniesol gazda.
Ktoré jedlá boli príznačné pre sviatočnú večeru?
Prvým jedlom Štedrého večera boli oplátky, ktoré sa konzumovali s medom. Z polievok to boli najčastejšie mliečna alebo kapustnica bez mäsa. Ďalším obľúbeným sviatočným jedlom boli makové pupáky. Na štedrovečernej večeri sa často jedla krupicová kaša so škoricou a cukrom. Bežne sa pripravovala aj omáčka zo sušených hríbov (najlepšie dubákov), ktorá sa jedla s chlebom alebo vareným vajíčkom. V priebehu večera sa konzumovalo čerstvé a najmä sušené ovocie ako jablká a slivky. Piekla sa tiež vianočná bábovka a drobné koláčiky s lekvárovou, tvarohovou, orechovou, alebo makovou plnkou. Po príchode z polnočnej omše sa zvykávala jesť huspenina alebo pečené mäso. Osobitá pozornosť sa venovala samotnej príprave štedrovečerných jedál. Rôzne tradície a bohatá symbolika v nich sa vzťahovali aj k samotnému miestu stolovania. Napríklad obopnutie nôh štedrovečerného stola reťazou značilo rodinu držiacu pohromade.
Ktoré zvyky by sme mohli považovať za najsilnejšie a v nejakej podobe pretrvali aj v súčasnosti?
Agrárno-prosperitné úkony vykonávané v roľníckom prostredí počas vianočných sviatkov strácali v priebehu druhej polovice 20. storočia svoj význam. V súčasnosti sa udržujú najmä javy, ktoré potvrdzujú rodinnú súdržnosť. Prioritou väčšiny rodín počas týchto sviatkov je, aby jej členovia boli v tieto dni spolu, pričom sa stretávajú príbuzní aj zo vzdialenejších miest alebo zahraničia. V mnohých domácnostiach nesmie chýbať ozdobený stromček alebo slávnostná večera.
Čo by z dnešného pohľadu mohlo byť pre ľudí zvláštne v kontexte slávenia Vianoc, ale pre našich predkov to bolo bežné?
Vo vidieckom prostredí si síce ľudia v minulosti zdobili príbytky na Vianoce menšími živými stromčekmi, z praktických dôvodov ich však väčšinou zavesili na trám dolu vrcholom a umiestnili nad stôl. Vloženie stromčeka do stojana, ako ho poznáme dnes, sa rozšírilo až v medzivojnovom období. Aj keď nám to dnes môže pripadať zvláštne, bolo to čisto z praktických dôvodov. Obytné izby roľníkov bývali pomenšie a plné nábytku, ale predovšetkým v nich žili spolu prevažne viacčlenné trojgeneračné rodiny s väčším počtom členov, ako je tomu bežné dnes.
